Z každého pravidla existuje aspoň jedna výnimka. Platí to aj pre Kohnovo pravidlo zdravého rozumu: „Nad všetkým rozmýšľať!“ Niekedy totiž prílišné rozumovanie môže človeka pripraviť o rozum.

Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Najľahšie sa daruje to, čo ti nepatrí. Ide o pradávnu obyčaj, ktorá dnes prežíva renesanciu, a ktorú niektorí dokonca zlepšili tak, že predávajú, čo im nepatrí.

Veci, ktorých sa vzdáš, môžu byť použité proti tebe.

Spoza dostatočne veľkého oltára nevidieť somára. Preto nikdy nevieš, komu sa práve klaniaš.

Je prekvapujúce, ako dlho trvá dotiahnuť niečo do konca, ak človek na tom pracuje.

Ak na vedúce miesto posadíte správneho človeka, tak budú musieť priemerní pridať, aby si zachovali pôvodný odstup.

Ak sú vo firme mladí ľudia, tak si ddbre rozmyslite, koho pred nich postavíte ako "starého vola".

Človek tým, že sa narodí, sa automaticky stáva hráčom v hre o život bez nádeje na víťazstvo či aspoň remízu.

Keď sa vám vidí, že najhoršie máte už za sebou, ste obrátený na opačnú stranu.

Ak niečo funguje, je to pasca. Pravdaže len za predpokladu, že ide o pascu na človeka.