Vláda preplatí samosprávam stovky tisíc eur za výdavky počas mimoriadnych situácií
6. 6. 2024
V okresoch Banská Štiavnica, Bratislava, Kysucké Nové Mesto a Levice riešili samosprávy zosuv pôdy. V okresoch Brezno, Dunajská Streda a Malacky vyhlásili mimoriadnu situáciu pre haváriu.
Samosprávam preplatia za záchranné práce počas deviatich mimoriadnych situácií spolu 317 393 eur. Vyplýva to z návrhu ministerstva vnútra, ktorý v stredu schválila vláda.
V okresoch Banská Štiavnica, Bratislava, Kysucké Nové Mesto a Levice riešili samosprávy zosuv pôdy. V okresoch Brezno, Dunajská Streda a Malacky vyhlásili mimoriadnu situáciu pre haváriu. V okresoch Humenné a Vranov nad Topľou bolo dôvodom zemetrasenie. Ohrozenie verejného zdravia druhého stupňa zaznamenali v Bratislave.
"Opodstatnenosť, správnosť a primeranosť predložených požiadaviek bola verifikovaná okresnými úradmi," doplnil rezort. Najvyššiu sumu, 141 501 eur, preplatia Bratislave, obci Baškovce refundujú 116 400 eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Lietajúci sudca
8. 8. 2019
Lietajúci sudca je sudca s osobitným statusom, pričom táto osobitosť spočíva v jednoduchšej možnosti zmeniť tomuto sudcovi miesto výkonu funkcie, a to podľa potreby pri riešení nedostatočných personálnych kapacít súdov, ktorých príčiny majú dočasný charakter.
Tu treba mať na zreteli, že postavenie sudcov má svoje špecifiká vo všetkých ústavných poriadkoch, pričom spoločnou črtou sú osobitné podmienky pre zmenu miesta výkonu funkcie sudcu spravidla riešené priamo ústavnými normami rešpektujúc pri tom medzinárodne uznávané štandardy sudcovskej nezávislosti. Miera mobility sudcu sa vždy odvíja od ústavných noriem s tým, že od štátu k štátu sa táto miera mení. Nie je tomu inak ani v prípade Slovenskej republiky, ktorej ústavný poriadok pristupuje k problematike nepreložiteľnosti sudcu pomerne konzervatívnym spôsobom. Novela zákona tieto ústavné štandardy rešpektuje a vychádza z ústavných noriem upravujúcich status sudcu.
Od právnej úpravy sa očakáva pozitívny prínos pre zabezpečenie riadneho chodu súdov s ohľadom na plynulosť súdneho rozhodovania tak, aby nedošlo k zníženiu miery vybavovania nápadu došlého na súd. Je legitímnym očakávaním občanov, aby štát vytváral podmienky pre naplnenie ústavou garantovaných práv – v tomto
prípade práva na súdnu ochranu. Je preto namieste prijímanie takých opatrení, ktoré zabezpečia, aby ústavné práva doznali naplnenia svojho zmyslu. Predkladateľ má za to, že inštitút hosťujúceho sudcu – ako nazýva zákona „lietajúceho sudcu“ – je normatívnym opatrením, ktoré spĺňa túto požiadavku.
Sudcovia a prísediaci
8. 8. 2019
Novela zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nadobudne účinnosť 1. 8. 2019.
Zákon reaguje aj na požiadavky vyplývajúce z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti Spravodlivosť, súdnictvo týkajúce sa efektívneho fungovania súdnictva.
Účelom zákona je zavedenie inštitútu hosťujúceho sudcu, a to s cieľom vytvoriť predpoklady pre riešenie situácií, ktoré dočasne negatívne ovplyvňujú fungovanie súdov tým, že spôsobujú dočasnú absenciu zákonného sudcu (napríklad materská alebo rodičovská dovolenka, prerušenie výkonu funkcie sudcu, stáž sudcu a pod.). V praxi sú súdy konfrontované so situáciami, kedy dočasný výpadok zákonného sudcu dlhodobejšieho charakteru spôsobuje nutnosť prerozdelenia vecí medzi ostatných kolegov tohto sudcu. Zároveň je potrebné riešiť i situáciu dočasnej preťaženosti súdov. Riešenie vzniknutej situácie pridelením nového voľného miesta sudcu pre dotknutý súd nie je účelné, pretože je jasné, že absencia sudcu je dočasná, a preto sa vytvorené nové miesto sudcu stane v predvídateľnom čase nadbytočné a nie je možné ho rušiť, pretože sudca je menovaný do funkcie bez časového obmedzenia. Rovnako nie je žiaduce riešiť túto situáciu dočasným pridelením sudcu z iného súdu, pretože tým dochádza len k presunu problému na iný súd, ktorému bude absentovať sudca, ktorý je dočasne preložený na iný súd. V európskom priestore je daný problém riešený rôznymi spôsobmi, ale najčastejšie sa možno stretnúť s inštitútom tzv. lietajúceho sudcu.
Ciele sčítania obyvateľstva
8. 7. 2019
V roku 2021 sa uskutoční sčítanie obyvateľstva. Cieľom sčítania v roku 2021 je získať vzájomne prepojené, spoľahlivé, porovnateľné, unikátne údaje a informácie o stave spoločnosti, o jej demografických, sociálno-ekonomických a kultúrnych štruktúrach, o životných podmienkach obyvateľov a bývaní.
K sčítaniu 2021 je potrebné preto pristupovať ako k požiadavkám na rešpektovanie medzinárodných a národných záväzkov a na akceptovanie relevantných potrieb používateľov údajov pri zvážení administratívnej záťaže obyvateľov Slovenskej republiky. Cieľom sčítania je taktiež zachovať čo najväčšiu porovnateľnosť údajov s údajmi získanými z predchádzajúcich sčítaní, pričom úroveň územného a klasifikačného detailu jednotlivých ukazovateľov bude výsledkom použitej metódy zberu údajov.
Sčítanie a proces jeho prípravy a realizácie je vhodné uchopiť aj na príslušných orgánoch verejnej moci ako výzvu na vzájomnú harmonizáciu údajov demografickej štatistiky, registrov, prípadne evidencie obcí zameranej na zvyšovanie kvality výstupov. Sčítanie 2021 totiž predpokladá integráciu údajov z viacerých zdrojov. Údaje, ktoré nie je možné zabezpečiť z registrov a administratívnych zdrojov, bude Štatistický úrad SR zisťovať priamo od obyvateľov.
Sčítanie patrí z hľadiska prípravy a realizácie k najnáročnejším štatistickým zisťovaniam. Je to jediné štatistické zisťovanie, ktorého obsah, rozsah a spôsob vykonania ustanovuje osobitný zákon. V § 15 zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike sa uvádza, že „Sčítanie obyvateľov, domov a bytov upravuje osobitný zákon.“ Takýto postup garantuje sčítaniu osobitné postavenie najmä preto, že má nielen štatistický, ale aj celospoločenský význam. Potvrdzuje to aj jeden zo strategických cieľov Národného akčného plánu Sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 na roky 2017 – 2020.
Novela zákona vymedzuje údaje, ktoré sa zisťujú sčítaním, a základné pojmy, určuje činnosti kontaktného miesta, postavenie, práva a povinnosti asistenta sčítania vrátane podmienok jeho vymenovania, úlohy Štatistického úradu SR, obce a spolupracujúcich ministerstiev, postup pri sčítaní osobitných kategórií obyvateľov, inštitúty postcenzu a dosčítania, spôsob spracovania údajov z elektronických formulárov a administratívnych zdrojov, ochranu pred zneužitím získaných údajov a podmienky ich poskytovania fyzickým osobám a právnickým osobám na žiadosť, správne delikty za porušenie povinností podľa zákona a vytvára právny rámec fungovania elektronického systému pre sčítanie ako informačného systému verejnej správy.
Sčítanie obyvateľstva
2. 7. 2019
Štatistický úrad Slovenskej republiky predložil návrh zákona o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom právneho predpisu je úprava rozsahu a spôsobu vykonania sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2021.
Sčítanie v roku 2021 bude súčasťou celosvetového programu populačných, domových a bytových cenzov, ktorý sa uskutočňuje pod záštitou Európskej únie a Organizácie Spojených národov. Členské štáty EÚ majú povinnosť uskutočniť sčítanie v tom istom roku (2021) a zisťovať údaje podľa rovnakých, resp. porovnateľných definícií. Novelou zákona dochádza k vykonaniu nariadení EÚ vo vzťahu k sčítaniu v roku 2021.
Doteraz sa na Slovensku uskutočňovalo tradičné sčítanie. Štatistický úrad SR zisťoval údaje priamo od obyvateľov, ktorí mali povinnosť spolu s cudzincami zdržiavajúcimi sa na území nášho štátu v rozhodujúcom okamihu sčítania vyplniť buď sami (metóda samosčítania), alebo s pomocou asistentov sčítacie formuláre. Zámerom pre rok 2021 je maximálne využiť údaje z registrov a administratívnych zdrojov a doplniť ich údajmi získanými od obyvateľov.
V roku 2021 sa na Slovensku prvýkrát v histórii uskutoční sčítanie, ktoré bude integrovať údaje získané od obyvateľov, z vybraných administratívnych zdrojov a registrov. Očakáva sa, že integrované sčítanie okrem zníženia administratívnej záťaže respondentov zvýši kvalitu údajov a informácií (vo vyčerpávajúcich sčítaniach sa v súčasnosti zvyšuje miera neodpovedania na niektoré otázky), ich efektívnosť (využitie už existujúcich zdrojov údajov) a prispeje k harmonizácii údajov o počte obyvateľov (osobitne v demografickej štatistike a evidencii obcí).
Spoľahlivá a dôveryhodná štátna štatistika má nezastupiteľné miesto pri tvorbe, realizácii a aktualizácii programov zabezpečujúcich rozvoj štátneho i súkromného sektora. Je kľúčovým zdrojom informácií na národnej i medzinárodnej úrovni.