Nové členenie stavieb
Podľa novej Vyhlášky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb Úrad pre územné plánovanie a výstavbu...
Štruktúra a prevádzka informačného systému územného...
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania...
Linka 116117 – linka pomoci
Linka pomoci je určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155 (ďalej len „LTV155“), ktorá často čelí preťaženiu v dôsledku vysokého počtu volaní. Novela...
Záchranná zdravotná služba – nový systém
Cieľom zákona č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je zavedenie zmien...
Neskorší výjazd ambulancie záchrannej zdravotnej služby...
Po účinnosti novely zákona č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe bude mať operačné stredisko možnosť určiť neskorší výjazd ambulancie záchrannej...

Murphy radí

Všetko má svoj koniec

Ak človeku všetko hrá do karát, ide po zlej ceste.

Všetko má svoj koniec, iba veci sa kazia bez konca.

Tajomstvom pružného postoja je nerozhodnosť.

(Murphyho Zbierka zákonov)
Murphyho postrehy

Ten, čo nič nerobí, nič nepokazí. A to je dôvod na odmenu.

Problém zajtrajška: „Čo človek má z toho, že zajtra bude lepšie, keď vždy, keď sa zobudí, je ešte iba dnes...“.

Práca nie je nákazlivá choroba. To, že pracujú iní, ešte neznamená, že musíš pracovať aj ty.

(Murphyho zrnká II)
Hlúposti sa medze nekladú

Nič tak neškodí zdraviu, ako hlúpe nápady.

Nikto nie je múdry natoľko, aby odolal lichoteniu.

Prvý na rade je vždy ten, kto vytřča z radu.

(Murphyho zákony v bájkach)
Opatrnosti nie je nikdy dosť

Unáhlené konanie máva zlé následky. Múdry si najprv zváži dôsledky každého činu, až potom sa doň pustí.

Kto sa chce učiť rýchlo, učí sa na vlastných chybách. Kto sa chce učiť bezpečne, učí sa na chybách iných.

Pekné prázdne hlavy často využijú tie chytrejšie hlavy.

(Murphyho zákony v bájkach)
Otázky na rádio Jerevan

Čo bolo zmyslom potopy sveta? Ochrániť know-how na stvorenie – zároveň to bol najdrahší pokus o likvidáciu konkurencie.

Aká je hodnota slovenskej koruny? Skúste si požičať v banke a uvidíte.

Daňový úrad je dielom božím alebo satanovým? Ako sa to vezme. Pre toho, kto dane platí, to je trest boží. Toho, kto ich neplatí, čakajú muky pekelné.

(Myšlienky bez cla)

Veľkí zamestnávatelia hromadne prepúšťajú

12. 9. 2022 Cena elektrickej energie za megawatthodinu v posledných dňoch lieta medzi hodnotami od päťsto do tisíc eur a plyn v tom istom čase nemal problém prekročiť hranicu tristo eur. To je pre celý európsky biznis sektor v mnohých prípadoch likvidačné. O kritickej situácii hovorí celý energeticky náročný priemysel v Európe. Ten v mnohých krajinách využíva na rozdiel od našich podnikov vyššie kompenzácie cien energií a rovnako aj ďalšie podporné schémy. Príkladom je Španielsko, Francúzsko, Nemecko, ktoré len nedávno vyčlenilo pre podniky kompenzáciu zvýšených cien energií až päť miliárd eur a pomoc biznis sektoru aktuálne už poskytlo alebo poskytne aj Rakúsko, Švajčiarsko, Fínsko a Švédsko.
Naše podniky sa však musia zatiaľ spoľahnúť samy na seba. Tie, ktoré mohli, zakročili a posilnili svoju sebestačnosť. Príkladom je top producent zeleniny Agromačaj, ktorý sa rozhodol investovať do solárnych panelov aj bioplynu. Strojári z CMS Industry stavili takisto na solárnu energiu a výrobné haly nevykurujú plynom, ale štiepkou. „Do týchto riešení sme investovali zhruba jeden milión eur,“ potvrdil pre HN šéf fabriky Tomáš Maroš s tým, že pred pandémiou boli zálohové platby na energie na úrovni 20-tisíc eur, v minulom roku po štarte energetickej krízy zhruba štvornásobne viac a po najnovších investíciách odhaduje náklady na energie na úrovni 40- až 50-tisíc eur.
Sú tu však podniky, ktoré na výber nemajú a rasty cien energií musia znášať v plnej miere, čo na Slovensku už viedlo k prvým hromadným prepúšťaniam. Redakcia HN prináša tie najdôležitejšie z nich.
V
(Zdroj: hnonline.sk)

Železnice zvažujú zdražovanie vlakov InterCity

9. 9. 2022 Medzi megaspotrebiteľov elektriny u nás patria aj železnice. V roku 2020 minuli podľa údajov Štatistického úradu 418 gigawatthodín energie. Aj keď to z celkového koláča predstavuje len 1,7 percenta, na ilustráciu by takéto množstvo pokrylo takmer celý slovenský potravinársky priemysel.
Na zásobovanie vlakov „šťavou“ má monopol náš správca infraštruktúry Železnice Slovenskej republiky. Ten si podľa slov rezortného šéfa dopravy Andreja Doležala v tomto roku vytiahol čierneho Petra, keďže dopravcovia jazdia po jeho koľajniciach za ceny zakontrahované ešte vlani. Elektrina sa pritom na burze kupuje aj za desaťnásobné ceny oproti tým vlaňajším.
V budúcom roku sa to všetko má zmeniť a reálna cena sa premietne aj do faktúr dopravcov. Minister pripúšťa, že by to preto mohlo zasiahnuť aj cestujúcich a spotrebiteľov. „Témou bude, ako sa s tým dopravcovia vyrovnajú. Či to premietnu do ceny prepravy či cestujúcich,“ povedal po tohtotýždňovom zasadnutí vlády Doležal.
V
(Zdroj: hnonline.sk)

Cena plynu vyletela o takmer 30 percent

5. 9. 2022 Veľkoobchodná cena plynu pre európsky trh sa dnes výrazne zvyšuje, reaguje tak na prerušenie dodávok plynovodom Nord Stream 1 z Ruska. Cena kľúčového termínového kontraktu na plyn s dodaním v októbri vo virtuálnom obchodnom uzle Title Transfer Facility v Holandsku krátko po ôsmej hodine ráno stredoeurópskeho letného času vykazovala nárast o 29 percent zhruba na 277,50 eura za megawatthodinu.
Ruská plynárenská spoločnosť Gazprom v piatok večer oznámila, že údržba jedinej prevádzkyschopnej turbíny plynovodu Nord Stream 1 odhalila nedostatky. Do ich odstránenia preto zostane plynovod mimo prevádzky. Nord Stream 1 prepravuje plyn z Ruska do Nemecka po dne Baltského mora a je hlavnou trasou pre dodávky ruského plynu do Európskej únie.
Situácia okolo dodávok ruského plynu sa skomplikovala, keď Rusko vo februári začalo útok na Ukrajinu a Európska únia v odvete prijala sériu protiruských sankcií.
Neistota ohľadom dodávok z Ruska vyvoláva obavy z nedostatku plynu v Európe v zimných mesiacoch. To tlačí nahor európske ceny plynu aj elektriny. Európska únia teraz zvažuje rôzne opatrenia v snahe obmedziť rast nákladov na energie, ktorý má negatívne dopady na unijnú ekonomiku aj na životnú úroveň obyvateľov.
V
(Zdroj: hnonline.sk)

Bratislavský satelit dostane veľké nákupné centrum

2. 9. 2022 Traduje sa to medzi ľuďmi a je to pravda: Bratislava má veľa nákupných centier. Potvrdzujú to štatistiky investičnej spoločnosti Colliers, podľa ktorých naša metropola má 822 štvorcových metrov obchodných stredísk na tisíc obyvateľov. Umiestňuje ju to na prvej priečke v Európe spolu s estónskym hlavným mestom Tallinn.
Nezaostávajú ani satelity. Dôkazom je projekt, ktorý developer ARDIS ZH práve predložil na posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Centrum má vyrásť na severe obce Bernolákovo – približne 20 kilometrov severovýchodne od Bratislavy – a bude mať rozlohu 19,5 tisíca štvorcových metrov. Na ilustráciu, najväčšie nákupné centrum na Slovensku, Avion Shopping Park, ich má 103-tisíc.
V
(Zdroj: hnonline.sk)

Zmeny vysokoškolského zákona

26. 8. 2022 Hlavnou úlohou vysokých škôl pri napĺňaní ich poslania je poskytovanie vysokoškolského vzdelávania v súlade s potrebami spoločnosti a tvorivé vedecké bádanie alebo tvorivá umelecká činnosť.
Realizuje sa na základe zákona č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2003. Uvedená právna norma bola v priebehu nasledujúcich rokov viackrát novelizovaná. Zákon č. 137/2022 Z. z. od 25. 4. 2022 však priniesol do jeho legislatívneho znenia zásadné zmeny. Podľa jeho znenia vysoké školy umožňujú študentom aktívne sa podieľať na činnostiach a riadení vysokej školy a jej súčasti, najmä ak ide o zabezpečovanie kvality vysokoškolského vzdelávania, organizáciu štúdia a rozhodovanie vo veciach akademických práv a povinností študentov. Verejné vysoké školy sa môžu rozdeliť len na viaceré vysoké školy, zlúčiť sa alebo splynúť môžu len s inou vysokou školou. Orgány verejnej vysokej školy sú orgány akademickej samosprávy verejnej vysokej školy a ďalšie orgány verejnej vysokej školy. Orgánmi akademickej samosprávy verejnej vysokej školy sú: akademický senát verejnej vysokej školy, rektor, vedecká rada, umelecká rada alebo vedecká a umelecká rada a disciplinárna komisia verejnej vysokej školy pre študentov. Ďalšími orgánmi verejnej vysokej školy sú kvestor a správna rada verejnej vysokej školy. Verejná vysoká škola môže ako ďalší orgán verejnej vysokej školy zriadiť aj orgán na plnenie úloh v oblasti zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania a iné orgány. Akademický senát verejnej vysokej školy sa skladá z volených zástupcov akademickej obce verejnej vysokej školy. Má najmenej 15 a najviac 66 členov, z toho najmenej jedna tretina je vyhradená pre študentov. Ak sa verejná vysoká škola člení na fakulty, v akademickom senáte verejnej vysokej školy má zastúpenie každá fakulta.
K
máj 2025
T po ut st št pi so ne
18 28 29 30 1 2 3 4
19 5 6 7 8 9 10 11
20 12 13 14 15 16 17 18
21 19 20 21 22 23 24 25
22 26 27 28 29 30 31 1
23 2 3 4 5 6 7 8
Dnes má meniny Galina
1
Dôležitý termín
1
Sviatok
martinus
náš partner