Vedenie vozidla v kategórii C1 s právom prednostnej jazdy
5. 3. 2024
V zmysle § 76 ods. 9 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony „žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel skupiny C1 možno udeliť vodičské oprávnenie skupiny C1, len ak už je držiteľom vodičského oprávnenia skupiny B.“
To v aplikačnej praxi znamená, že pre vedenie vozidla v kategórii C1 s právom prednostnej jazdy sa po legislatívnej zmene bude vyžadovať vek vodiča 21 rokov, vodičská prax najmenej 2 roky vo vedení motorového vozidla v kategórii B, následne je vodičovi umožnené viesť vozidlo s právom prednostnej jazdy, následne vodič po získaní oprávnenia pre kategóriu C1 vyžaduje ďalší rok vodičskej praxe v tejto kategórii, a až po týchto lehotách môže viesť vozidlo v kategórii C1 s využitím práva prednostnej jazdy.
K
Lacné potraviny sa stanú minulosťou
17. 5. 2017
Vedci očakávajú, že horúce dni s teplotou vyššou ako 30 stupňov Celzia sa zdvojnásobia. To by, však, znamenalo, že úroda kukurice, pšenice aj sóje by prudko klesla.
Ak bude objem svetových emisií narastať do konca tohto storočia tak ako doteraz, zdvojnásobí sa počet dní s teplotou nad 30 stupňov Celzia, uvádzajú vedci z Inštitútu pre dopady klimatickej zmeny v Postupime vo svojom výskume publikovanom v žurnáli Nature Communications. Úroda klesá, keď sa teploty dostávajú práve nad 30 stupňov, čo znamená, že produkcia pšenice sa len v Amerike do konca storočia zníži o 20 percent, kukurice o 50 a sóje o 40 percent. „Ak budú mať Spojené štáty problém s úrodou, svetové ceny môžu okamžite vzrásť, pretože USA predstavuje obrovského exportéra v tomto sektore,“ povedal pre Thomson Reuters Foundation spoluautor štúdie Bernhard Schauberg. Dodal, že produkcia týchto plodín sa samozrejme zhorší aj v ostatných častiach sveta. Juraj Mesík, odborník na globálne problémy, vysvetlil, že v prípade ak by neúroda naraz zasiahla všetky tri menované plodiny, boli by dôsledky kumulované a ešte oveľa vážnejšie. Bohatá Európa by zvýšenie cien chleba zvládnuť mohla, keďže množstvo potravín produkuje sama. Chudobnejšie vrstvy by však tento nárast pocítili, no štáty by ich situáciu mohli riešiť pomocou sociálnych dávok. „Dôsledky pre arabský svet by ale boli devastujúce. Boli by sme tam svedkami hladových nepokojov, revolúcií, občianskych vojen, podvýživy a možno hladomorov. A samozrejme masovej snahy dostať sa odtiaľ niekam, kde sa dá prežiť – teda do Európy,“ povedal Mesík.
zdroj: hnonline.sk
Po diaľniciach sa môže predražiť aj výstavba železníc
11. 5. 2017
Problém je, že oba úseky plánujú vytendrovať v podstate v rovnakom čase.
Keď takto nedávno postupovala Národná diaľničná spoločnosť (NDS), výsledkom boli oveľa vyššie ceny za výstavbu. Víťazom dokonca priznali viac peňazí, než sa predpokladalo v štátnej expertíze, čo sa doposiaľ stalo len výnimočne.
Železnice SR, ktoré majú spomedzi troch existujúcich železničných spoločností na starosti prevádzku tratí, vyhlasujú, že predraženia výstavby sa netreba obávať.
Železnice tvrdia, že súťaže sa musia začať v približne rovnakom období.
Obe stavby sú financované z európskych peňazí a tie treba vyčerpať do roku 2020.
Verejné obstarávanie na oba projekty železnice vyhlásia do konca januára budúceho roka.
Problém je, že oba úseky plánujú vytendrovať v podstate v rovnakom čase.
Keď takto nedávno postupovala Národná diaľničná spoločnosť (NDS), výsledkom boli oveľa vyššie ceny za výstavbu. Víťazom dokonca priznali viac peňazí, než sa predpokladalo v štátnej expertíze, čo sa doposiaľ stalo len výnimočne.
Železnice SR, ktoré majú spomedzi troch existujúcich železničných spoločností na starosti prevádzku tratí, vyhlasujú, že predraženia výstavby sa netreba obávať.
Železnice tvrdia, že súťaže sa musia začať v približne rovnakom období.
Obe stavby sú financované z európskych peňazí a tie treba vyčerpať do roku 2020.
Verejné obstarávanie na oba projekty železnice vyhlásia do konca januára budúceho roka.
J&T postaví v centre Bratislavy prvý mrakodrap na Slovensku
2. 5. 2017
Developer polyfunkčného komplexu Eurovea2, J&T Real Estate, pokračuje v procese prípravy projektu. Komplex je rozdelený na niekoľko stavieb tak, aby pokračoval v plynulom prepojení s historickým centrom Bratislavy. Jeho súčasťou má byť prvý mrakodrap na Slovensku.
Nová výstavba je zo severu ohraničená Pribinovou ulicou, z východu Mostom Apollo, zo západu už existujúcim komplexom Eurovea a z juhu riekou Dunaj. Aktuálne prebieha posudzovanie vplyvu stavby na životné prostredie, uvádza oficiálny portál developera. Komplex Eurovea2 bude pozostávať zo šiestich stavieb, pribudne rozšírené nákupné centrum, podzemná garáž, bytový dom, dve administratívne budovy a obytná veža.
Developer sľubuje, že Bratislavčania sa môžu tešiť na rozšírenie promenády pri Dunaji a tiež na športové zóny, obchody či pracovné príležitosti. Súčasťou druhej etapy má byť aj vežiak so 46 nadzemnými poschodiami. Týždenník Trend uviedol, že s výškou 160 metrov pôjde o prvý mrakodrap (teda budovu vyššiu ako 150 metrov) na Slovensku.
Investor tvrdí, že komplex bude vhodne napojený do siete hromadnej dopravy, že pribudnú cyklochodníky a že navrhované prepojenie električkových tratí od Šafárikovho námestia cez Pribinovu a Košickú do Ružinova odbremení súčasnú dopravnú situáciu.
zdroj: hnonline.sk
Svet vo veľkom zbrojí
24. 4. 2017
Vojenské výdavky sa vlani zvýšili v globálnom meradle už druhý rok po sebe, pričom takáto situácia nastala prvýkrát od roku 2011. V prepočte dosiahli približne 1,686 bilióna dolárov (1,572 bilióna eur), čo predstavuje nárast o 0,4 percenta oproti roku 2015, vyplýva podľa agentúry DPA z dnes zverejnenej správy renomovaného Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI).
Vojenské výdavky však vykazujú značné regionálne rozdiely: zatiaľ čo ich rast bol zaznamenaný v Ázii, Oceánii, strednej a východnej Európe a severnej Afrike, klesajúci trend majú v Strednej a Južnej Amerike, v karibskej oblasti, na Blízkom východe a v subsaharskej Afrike. Jednoznačným lídrom rebríčka sú stále USA, ktoré vlani minuli na armádu celkom 611 miliárd dolárov (nárast o 1,7 percenta). Druhé miesto obsadila Čína s výdavkami vo výške 215 miliárd dolárov (nárast o 5,4 percenta), tretie je Rusko so sumou 69,2 miliardy dolárov (nárast o 5,9 percenta). Saudská Arábia, ktorá bola v roku 2015 na tretej priečke mieste, skončila tentoraz štvrtá. Napriek tomu, že táto krajina je zapojená do viacerých regionálnych konfliktov, jej vojenské výdavky klesli podľa SIPRI o 30 percent na 63,7 miliardy dolárov. Inštitút to pripisuje poklesu príjmov z predaja ropy. Naopak India zvýšila svoje výdavky o 8,5 percenta na 55,9 miliardy dolárov čo ju posunulo na piate miesto pred Francúzsko a Veľkú Britániu.
zdroj: hnonline.sk