Murphy radí
Murphy a šťastie
To, že ste vyhrali, ešte nezaručí, že budete šťastní.
V každej organizácii je vyhradené aspoň jedno miesto pre hlupáka. Len sa nevie, ktoré to je.
Iba dve veci sú nekonečne veľké: vesmír a ľudská hlúposť. Avšak zatiaľ sa podarilo experimentálne dokázať len to druhé.
(Murphyho Zbierka zákonov)
O manželstve a veciach s tým súvisiacich
Mužovi, ktorý je bohatý duchom, sa páčia vždy ženy, čo dávajú prednosť tým, čo oplývajú svalmi a peniazmi, alebo prinajhoršom aspoň peniazmi.
Dva problémy sa navzájom nikdy nevykrátia, ale znásobia.
Za peniaze si lásku nekúpite, ale vytvoria vám dobrú východiskovú pozíciu.
(Murphyho zákonník)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Kto je úspešný, musí sa vtesnať do šablóny. Neúspešný si môže dovoliť zostať sám sebou.
Aj ten najdlhší zoznam má poslednú položku.
Falošný priateľ a tieň stoja pri tebe len dovtedy, kým si na výslní.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Všetko má svoj koniec
Všetko má svoj koniec, iba veci sa kazia bez konca.
Tajomstvom pružného postoja je nerozhodnosť.
Ak človeku všetko hrá do karát, ide po zlej ceste.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Oheň a voda
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)