Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Zákon ľudovej školy: Aj politik, ktorý stále niečo ráta, sa raz preráta.

Zákon minimálneho minima: Lepší válovček, ako život bez válova.

Zákon delenia zodpovednosti: Nikdy sa nevie s určitosťou, ktorý politik hovorí pravdu, ale vždy sa vie, kto ponesie zodpovednosť.

Najvýhodnejšia príležitosť prichádza vždy v najnevhodnejšej chvíli.

Hmota sa ničí priamoúmerne k svojej hodnote. Preto sa zničí vždy to, čo je pre vás najcennejšie.

Akonáhle s niečím začneme, ukáže sa, že čosi iné bolo treba urobiť predtým.