Murphy radí
Žiadna hlava nie je dokonalá
Falošný priateľ a tieň stoja pri tebe len dovtedy, kým si na výslní.
Nekompetentnosť nie je limitovaná ani časom, ani miestom.
Život nepozná víťazov – len tých, čo prežijú.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
(Zrnká úsmevu)
Typy ľudí - VI. večer
Na maličkostiach stroskotá nakoniec aj ten najväčší génius.
Čas schôdzovania rastie kvadraticky s počtom zúčastnených.
Ak bolo na schôdzi niečo schválené, nič to, ešte stále môžeme využiť zákony odkladania.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Čo bolo na počiatku?
Ak sa veci môžu pokaziť, tak sa aj pokazia.
Na počiatku bola chvíľková nepozornosť a ona bola odrazu bola odrazu v tom.
Na počiatku nebolo Nič a vzápätí sa aj to pokazilo.
(Murphyho zákonník)
Murphyho zákony a komentáre
Druhá najhoršia vec na svete je neistota. Tou prvou je istota.
O tom, ako veci vyzerajú, rozhoduje uhol pohľadu. Čo je dovolené bohom, nie je dovolené volom.
Najväčšia radosť je škodoradosť.
(Murphyho zrnká II)