Murphy radí
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Nezáleží na tom, aká je skutočnosť, ale ako sa javí ostatným.
Mnohí si trúfajú na viac, ako v skutočnosti dokážu.
Unáhlené konanie máva zlé následky. Múdry si najprv zváži dôsledky každého činu, až potom sa doň pustí.
(Murphyho zákony v bájkach)
O manželstve a veciach s tým súvisiacich
Nič nie je jednoduché, ak je v tom zamontovaná žena.
V manželstve je často lepšie nič nerobiť a vždy je lepšie nič nepovedať.
Tanier, ktorý v návale zlosti hodíte po svojom manželskom partnerovi, rozbije vašu najmilšiu vec, ktorú ste si do manželstva priniesli.
(Murphyho zákonník)
O podnikateľoch
Keby človek dopredu vedel, ako to dopadne, život podnikateľa by bola jedna nekonečná nuda.
Nestačí, ak vyhráte. Ešte treba, aby ostatní prehrali.
Návod na riešenie problémov: Len málo vašich problémov sa nedá vyriešiť dynamitom.
(Murphyho zákonník)
Typy ľudí - VI. večer
Fakt je, že posledné slovo má ten, kto najviac vykrikuje.
Kto nevie ani učiť ani šéfovať, ten vymýšľa predpisy.
Odkladanie vylučuje nudu. Ten, kto všetko odkladá, nemá nikdy pocit, že nemá čo robiť.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Oheň a voda
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
(Zrnká úsmevu)