Murphy radí
Kde končí pozemská púť
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
(Zrnká úsmevu)
Murphy a šťastie
Hlúposť sa nedá eliminovať peniazmi, vzdelaním alebo zákonom.
Najväčší hlupáci sú tí, ktorí splašene behajú dookola a pokúšajú sa urobiť správne veci bez toho, aby si zistili, ktoré veci sú správne.
Opakovanie hlúposti nie je matkou múdrosti.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Informácie pre šéfa
Ten, kto má o veci málo informácií, sa spravidla zle rozhodne.
Peniaze sa majú získavať čestným spôsobom. Ak to nejde, tak za každú cenu.
Neprijímajte rady, ak možno prijímať peniaze!
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Murphyho postrehy
Keď sa šťastie unaví, sadne si aj na somára. Ale nie je radno sa na to spoliehať. Ukazuje sa, že šťastie má svinsky dobrú kondíciu.
Príslovie hovorí, že to, čo môžeš urobiť zajtra a pozajtra, máš spraviť dnes a budeš mať dva dni voľna. Ale ak to, čo máš urobiť zajtra a pozajtra, odložíš, na popozajtra budeš mať tiež dva dni voľna.
V práci sa človek nemá naháňať. Veď nie je na love!
(Murphyho zrnká II)
O márnom hľadaní - III. večer
Odložená vec sa nenájde dovtedy, pokiaľ sa nezoženie nová.
Čím dômyselnejší stroj, tým je menej použiteľný.
Očakávaná užitočnosť vecí je nepriamoúmerná jej skutočnej užitočnosti.
(Murphyho zákony po poslednej novele)