Jazda bez smeroviek patrí k najčastejším neduhom motoristov na Slovensku
26. 6. 2009
V kombinácii s inými porušeniami dopravných predpisov môže v niektorých prípadoch viesť až k dopravnej nehode. Zákon pritom hovorí jasnou rečou: pri predchádzaní, obiehaní, preraďovaní sa z jedného jazdného pruhu do druhého alebo dokonca odbočovaní je vodič povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy.
Ustanovenia zákona:
§ 10
(6) Vodič pri prechádzaní z jedného jazdného pruhu do druhého jazdného
pruhu je povinný dať prednosť v jazde vodičovi jazdiacemu v jazdnom pruhu, do
ktorého prechádza; pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy.
Tam, kde sa dva jazdné pruhy zbiehajú do jedného jazdného pruhu tak, že nie je
zrejmé, ktorý z nich je priebežný, vodič jazdiaci v ľavom jazdnom pruhu je
povinný dať prednosť v jazde vodičovi v pravom jazdnom pruhu; to neplatí, ak
ide o striedavé radenie upravené príslušnou dopravnou značkou.
§ 15
(2) Vodič, ktorý pri predchádzaní vybočuje zo smeru svojej jazdy, je
povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy, pričom nesmie ohroziť
vodičov jazdiacich za ním.
(3) Vodič nesmie pri predchádzaní ohroziť ani obmedziť vodiča vozidla,
pred ktoré sa po predídení zaraďuje; pritom je povinný dávať znamenie o zmene
smeru jazdy. Pri predchádzaní musí zachovávať dostatočný bočný odstup
od predchádzaného vozidla.
§ 19
(1) Pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný dávať
znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť
vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú
opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré odbočuje, musí dbať na
zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho vozidla.
§ 30
(1) Znamenie o zmene smeru jazdy vodič je povinný dávať okrem prípadov
uvedených v tomto zákone vždy aj pri zmene smeru jazdy, vybočovaní z neho alebo
ak to vyžaduje bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky.
(2) Vodič je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy včas pred začatím
jazdného úkonu podľa odseku 1, a to s ohľadom na okolnosti cestnej premávky,
najmä na vozidlá idúce za ním a na povahu jazdy.
(3) Znamenie o zmene smeru jazdy sa dáva smerovými svietidlami.
Ak nimi vozidlo nie je vybavené alebo ak majú poruchu, dáva sa znamenie
upažením. Rukou ohnutou v lakti hore sa dáva znamenie o zmene smeru jazdy na
opačnú stranu. Ak to vyžadujú okolnosti, najmä ak znamenie dávané smerovými
svietidlami alebo rukou nie je dostatočne viditeľné najmä pre šírku nákladu
alebo za zníženej viditeľnosti, musí dávať znamenie spôsobilá a náležite
poučená osoba alebo sa musí použiť iný zreteľný spôsob. Inak vodič smie
zamýšľaný jazdný úkon uskutočniť len vtedy a takým spôsobom, aby neboli
ohrození ani obmedzení iní účastníci cestnej premávky.
(4) Znamenie o zmene smeru jazdy dávané smerovými svietidlami vodič
ponechá len v čase, kým mení smer jazdy, vybočuje z neho alebo kým vozidlo
nezaujme miesto v jazdnom pruhu, do ktorého prechádza. Znamenie o
zmene smeru jazdy rukou sa dáva len pred začatím jazdného úkonu.
(5) Znamenie o zmene smeru jazdy vodič nedáva pri vjazde do kruhového objazdu.
Pri jazde po kruhovom objazde vodič dáva znamenie o zmene smeru jazdy, ak z
takej križovatky vychádza, a v prípadoch podľa § 10 ods. 6.
Do Mendelejevovej periodickej tabuľky pribudne ununbium
25. 6. 2009
Nový chemický prvok s číslom 112 a provizórnym názvom ununbium sa o nejaký čas oficiálne objaví v Mendelejevovej periodickej tabuľke. K objavu prispeli aj slovenskí vedci na čele so špičkovým jadrovým fyzikom Štefanom Šárom.
Prvok 112 vznikol bombardovaním oloveného terča naneseného na tenkú fóliu,
elektricky nabitými jadrami atómov, teda iónmi zinku. Patrí do skupiny
superťažkých a veľmi nestabilných prvkov, ktoré sa začínajú rozpadať rýchlo po
vytvorení.
V prípade prvku 112 trval rozpad iba okolo jednej milisekundy. Keďže
krátkožijúce jadro je rádioaktívne, pri rozpade z neho unikajú častice alfa.
Proces rozpadu má niekoľko krokov, každý treba do detailu zaznamenať. Slúžia
na to špeciálne elektronické systémy a počítačové programy.
Banskobystrický kraj priťahuje turistov
24. 6. 2009
Z hľadiska kvalít krajinného a prírodného prostredia sa Banskobystrický kraj radí k najvýznamnejším regiónom Slovenska.
Leží v južnej časti stredného Slovenska, je obkolesený desiatkami chránených
území a je oblasťou s najväčšou výmerou chránených území na Slovensku. Sú v ňom zastúpené všetky typy sídelných
formácií od miest strednej veľkosti, cez malé mestá, vidiecke obce, až po
rozptýlené gazdovské osídlenia. Geografická poloha kraja a množstvo
prírodných a kultúrnych pozoruhodností vytvára veľmi dobré predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu. Svojráznosť
a jedinečnosť tohto územia vytvára priestor pre rozvoj všetkých piatich
strategických oblastí rozvoja cestovného ruchu:
- mestský a kultúrny cestovný ruch,
- kúpeľný a zdravotný cestovný ruch,
- letnú horskú a vodnú turistiku,
- zimnú turistiku,
- vidiecku turistiku a agroturistiku.