Úrad geodézie kartografie a katastra
17. 2. 2025
Po nadobudnutí nového stavebného zákona sa dopĺňa kompetencia Úradu geodézie kartografie a katastra SR pri štátnej správe na úseku geodézie a kartografie o zriaďovanie a vyhlasovanie chránených území bodov geodetických základov.
Nový stavebný zákon neupravuje rozhodovanie o chránenom území, preto je nevyhnutné pre účely zachovania tejto kompetencie ju preniesť na iný orgán, ktorým bude Úrad geodézie kartografie a katastra SR ako ústredný orgán štátnej správy na úseku geodézie a kartografie. Cieľom je ochrana geodetických bodov, do vybudovania ktorých spoločnosť investovala nemalé finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu a ktoré tvoria kostru záväzných geodetických referenčných systémov pre všetky geodetické a kartografické činnosti. Samotné body sú chránené Trestným zákonom, ale v určitých prípadoch je potrebné chrániť aj okolie bodu, aby sa neobmedzilo geodetické meranie z daného bodu. Upravilo sa tiež rozdelenie úloh okresných úradov a právnickej osoby zriadenej úradom týkajúcich sa zabezpečenia správy štátnej dokumentácie. Právnickej osobe zriadenej úradom ako správcovi bodov geodetických základov je potrebné jednoznačne priradiť správu dokumentácie geodetických základov a geodetickej časti hraničného dokumentárneho diela, ktorá túto aktivitu vykonáva samostatne ako jediná už od roku 2013, kedy došlo k presunu okresných úradov pod Ministerstvo vnútra SR v rámci reorganizácie štátnej správy, avšak zákon na túto zmenu nereagoval.
Taktiež sa dopĺňa výnimka pre bezplatné poskytovanie informácií zo štátnej dokumentácie, konkrétne o bezplatné poskytovanie informácií o bodoch geodetických základov. Už aj v súčasnosti sú tieto informácie dostupné v elektronickej forme. Zákon predpokladal odplatu za vydávanie informácií o bodoch geodetických základov v analógovej forme, čo elektronickou dostupnosťou stráca opodstatnenie.
K
Pozemkové úpravy
29. 5. 2017
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky vypracovalo návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách.
Novela zákona sa snaží riešiť potrebou usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom nachádzajúcim sa pod osídleniami marginalizovaných skupín obyvateľstva. Oproti doterajšej právnej úprave novela upravila procesné ustanovenia jednoduchých pozemkových úprav. Zároveň rieši aj problematiku, ktorá vznikla v minulosti v súvislosti so zmenou štátnej hranice. V tomto prípade novela vymedzila na podanie návrhu ústredný orgán štátnej správy, z ktorého podnetu bola zmena štátnej hranice vykonaná, pričom ústredný orgán štátnej správy je povinný si zabezpečiť na vykonanie pozemkových úprav finančné prostriedky zo svojej rozpočtovej kapitoly. Vyrovnanie sa poskytne iba v pozemkoch, ktoré poskytuje Slovenský pozemkový fond alebo správca, pričom vlastníkom sa poskytnú nové pozemky v rovnakej výmere a druhu pozemku, ako mali pozemky, ktoré prešli na územie iného štátu.
Podpora verejného zdravia
24. 5. 2017
Zmenou v zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia predložilo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky nový všeobecne záväzný právny predpis o požiadavkách na kvalitu pitnej vody a jej kontrolu.
Návrh zákona obsahuje okrem základných požiadaviek a povinností, ktoré ustanovuje smernica, najmä pojmy, kompetencie orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva a povinnosti dodávateľov pitnej vody. V návrhu zákona sa zavádza pojem „manažment rizík pri zásobovaní pitnou vodou“, ktorý patrí k základným pojmom pri presadzovaní nového prístupu pri zásobovaní pitnou vodou. Kvalitu dodávanej pitnej vody môžu významnou mierou ovplyvniť aj výrobky, prichádzajúce do kontaktu s pitnou vodou, preto sa upravila problematika výrobkov, používaných pri výrobe a distribúcii pitnej vody a chemických látok, ktoré sa používajú pri úprave pitnej vody.
Rýchlejšie IC-čka a SMS lístky vo vlakoch
22. 5. 2017
Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) od 11. júna 2017 chystá vo vlakovej doprave viaceré veľké zmeny.
nterCity vlaky na trati Bratislava - Košice od tohto termínu pôjdu rýchlejšie. Po novom totiž nebudú takzvané ICéčka zastavovať v Štrbe. „Stanica Štrba nám z celej trasy IC vlakov vyšla ako najmenej vyťažená, a to ako z hľadiska počtu cestujúcich, tak aj z hľadiska tržieb,“ vysvetľuje Karol Martinček, člen predstavenstva a riaditeľ úseku obchodu ZSSK. Železnice tak avizujú skrátenie o 15 minút. Okrem toho má byť obnovená priama denná linka Bratislava - Košice južnou trasou cez Zvolen. Ďalšou veľkou zmenou sú esemes lístky, ktorých používanie sa rozširuje a zjednodušuje. 11. júna bude spustená celoslovenská služba pre všetky osobné vlaky, s výnimkou tatranských zubačiek a električiek. Osobné vlaky pritom tvoria viac ako 80 percent všetkých vlakov, ktoré ZSSK prevádzkuje. Cestujúci takýto lístok získa poslaním SMS na číslo 2255. Tatranský SMS lístok zostáva v platnosti s číslom 2233. "Cestujúci budú mať na výber 20-minútový SMS lístok za 1,30 eur, 60-minútový lístok za 2,50 eur alebo 180-minútový lístok na bezplatnú prepravu za 0,30 eur," píše sa v tlačovej správe železníc. Esemes lístky majú byť dostupné pre zákazníkov všetkých slovenských operátorov a ZSSK taktiež avizuje, že k dispozícii bude aplikácia s názvom Slovakrail SMS lístok.
zdroj: hnonline.sk
Lacné potraviny sa stanú minulosťou
17. 5. 2017
Vedci očakávajú, že horúce dni s teplotou vyššou ako 30 stupňov Celzia sa zdvojnásobia. To by, však, znamenalo, že úroda kukurice, pšenice aj sóje by prudko klesla.
Ak bude objem svetových emisií narastať do konca tohto storočia tak ako doteraz, zdvojnásobí sa počet dní s teplotou nad 30 stupňov Celzia, uvádzajú vedci z Inštitútu pre dopady klimatickej zmeny v Postupime vo svojom výskume publikovanom v žurnáli Nature Communications. Úroda klesá, keď sa teploty dostávajú práve nad 30 stupňov, čo znamená, že produkcia pšenice sa len v Amerike do konca storočia zníži o 20 percent, kukurice o 50 a sóje o 40 percent. „Ak budú mať Spojené štáty problém s úrodou, svetové ceny môžu okamžite vzrásť, pretože USA predstavuje obrovského exportéra v tomto sektore,“ povedal pre Thomson Reuters Foundation spoluautor štúdie Bernhard Schauberg. Dodal, že produkcia týchto plodín sa samozrejme zhorší aj v ostatných častiach sveta. Juraj Mesík, odborník na globálne problémy, vysvetlil, že v prípade ak by neúroda naraz zasiahla všetky tri menované plodiny, boli by dôsledky kumulované a ešte oveľa vážnejšie. Bohatá Európa by zvýšenie cien chleba zvládnuť mohla, keďže množstvo potravín produkuje sama. Chudobnejšie vrstvy by však tento nárast pocítili, no štáty by ich situáciu mohli riešiť pomocou sociálnych dávok. „Dôsledky pre arabský svet by ale boli devastujúce. Boli by sme tam svedkami hladových nepokojov, revolúcií, občianskych vojen, podvýživy a možno hladomorov. A samozrejme masovej snahy dostať sa odtiaľ niekam, kde sa dá prežiť – teda do Európy,“ povedal Mesík.
zdroj: hnonline.sk