Úrad geodézie kartografie a katastra
17. 2. 2025
Po nadobudnutí nového stavebného zákona sa dopĺňa kompetencia Úradu geodézie kartografie a katastra SR pri štátnej správe na úseku geodézie a kartografie o zriaďovanie a vyhlasovanie chránených území bodov geodetických základov.
Nový stavebný zákon neupravuje rozhodovanie o chránenom území, preto je nevyhnutné pre účely zachovania tejto kompetencie ju preniesť na iný orgán, ktorým bude Úrad geodézie kartografie a katastra SR ako ústredný orgán štátnej správy na úseku geodézie a kartografie. Cieľom je ochrana geodetických bodov, do vybudovania ktorých spoločnosť investovala nemalé finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu a ktoré tvoria kostru záväzných geodetických referenčných systémov pre všetky geodetické a kartografické činnosti. Samotné body sú chránené Trestným zákonom, ale v určitých prípadoch je potrebné chrániť aj okolie bodu, aby sa neobmedzilo geodetické meranie z daného bodu. Upravilo sa tiež rozdelenie úloh okresných úradov a právnickej osoby zriadenej úradom týkajúcich sa zabezpečenia správy štátnej dokumentácie. Právnickej osobe zriadenej úradom ako správcovi bodov geodetických základov je potrebné jednoznačne priradiť správu dokumentácie geodetických základov a geodetickej časti hraničného dokumentárneho diela, ktorá túto aktivitu vykonáva samostatne ako jediná už od roku 2013, kedy došlo k presunu okresných úradov pod Ministerstvo vnútra SR v rámci reorganizácie štátnej správy, avšak zákon na túto zmenu nereagoval.
Taktiež sa dopĺňa výnimka pre bezplatné poskytovanie informácií zo štátnej dokumentácie, konkrétne o bezplatné poskytovanie informácií o bodoch geodetických základov. Už aj v súčasnosti sú tieto informácie dostupné v elektronickej forme. Zákon predpokladal odplatu za vydávanie informácií o bodoch geodetických základov v analógovej forme, čo elektronickou dostupnosťou stráca opodstatnenie.
K
Sprostredkovanie osvojenia narodeného dieťať
13. 7. 2020
Rodina je optimálnym prostredím, v ktorom môže dieťa dozrieť v plnohodnotnú a zodpovednú bytosť. S cieľom zefektívniť a najmä zrýchliť sprostredkovanie osvojenia či pestúnstva sa považuje za potrebné navzájom elektronicky prepojiť jednotlivé prehľady detí, ktorým treba sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť v rámci krajov, resp. určených orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Novelou zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva, sa má taktiež zaviesť povinnosť elektronického zasielania potrebnej dokumentácie medzi jednotlivými určenými orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Predmetom návrhu zákona je aj uzákoniť text poučenia pred umelým prerušením tehotenstva priamo do zákona, aby sa stal obligatórnou náležitosťou, ktorú každá žena podstupujúca tento zákrok musí prečítať a podpísať.
Utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom
10. 7. 2020
Za alternatívu k umelému prerušeniu tehotenstva sa považuje možnosť ženy požiadať o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom.
V predkladanom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva, sa navrhuje umožniť, aby žena, ktorá sa rozhodla pre utajený pôrod, mala vytvorené podmienky na donosenie dieťaťa. Navrhuje sa, aby v takomto prípade prináležalo žene nemocenské, a to už od 21. týždňa tehotenstva (jedná sa približne o obdobie, keď na tehotnej žene možno vizuálne spozorovať prvé známky tehotenstva). Nárok na nemocenské ako sociálnu dávku môžu poberať len pracujúce ženy a študentky, a vypláca sa žene do druhého týždňa po pôrode. Osobitný dôraz je kladený na ochranu osobných údajov. Aj z poznatkov z praxe je známe, že v prípade utajeného pôrodu sa žena častokrát dočasne presťahuje na iné miesto. Priznaním dávky by bola ochránená pred stratou zamestnania či nepríjemnými, často až nevhodnými poznámkami kolegov či susedov.
Novým opatrením by sa prispelo k zníženiu počtu umelých prerušením tehotenstva a súčasne by bola uspokojená túžba bezdetných párov starať sa o dieťa.
Súčasne sa navrhuje, aby v prípade plánovaného utajeného pôrodu mal novorodenec možnosť byť s budúcimi osvojiteľmi takmer ihneď po pôrode a nečakať niekoľko týždňov, mesiacov či rokov na právoplatné rozhodnutie o osvojení. Ľudská náruč je v prvých hodinách dieťaťa najlepšou prevenciou voči syndrómu odvrhnutia, ktorým trpievajú deti, ktoré nemôžu byť po narodení u svojej biologickej matky.
Zbraňová amnestia
10. 7. 2020
Predložený návrh zbraňovej amnestie vychádza zo skúseností z predchádzajúcich zbraňových amnestií.
Inštitút zbraňovej amnestie bol v minulosti ustanovený zákonom č. 132/2005 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 14. 4. 2005. Táto právna úprava vytvorila na časovo obmedzené obdobie 12 mesiacov (od 14. apríla 2005 do 14. apríla 2006) možnosť dobrovoľne odovzdať strelnú zbraň ktorémukoľvek útvaru Policajného zboru s tým, že počas tohto obdobia zanikla trestnosť nedovoleného ozbrojovania dobrovoľným odovzdaním strelnej zbrane. V priebehu týchto 12 mesiacov bolo celkovo odovzdaných 3 463 ks. zbraní, pričom v posledných
týždňoch pred skončením 12 mesačného obdobia narastal počet odovzdaných zbraní.
Tendenciu v rámci zbraňovej amnestie odovzdávať strelné zbrane a strelivo ešte zvýraznila tzv. druhá zbraňová amnestia, ktorá prebehla od 1. novembra 2009 do 31. mája 2010 (zákon č. 440/2009 Z. z.), v rámci ktorej počas siedmich mesiacov bolo odovzdaných celkovo 4 367 ks. zbraní a 45 684 ks. streliva.
Úspešná bola aj zbraňová amnestia (tretia zbraňová amnestia), ktorá prebehla od 1. decembra 2014 do 31. mája 2015 (zákon č. 300/2014 Z. z.). Počas tejto zbraňovej amnestie sa predovšetkým odovzdávali lovecké zbrane (lovecké brokovnice, opakovacie a samonabíjacie guľovnice, kombinované lovecké zbrane a malokalibrovky), ktoré tvorili asi 40 % z odovzdaných zbraní. Ďalších 42 % boli krátke palné zbrane, predovšetkým rôzne pištole a revolvery. Samopaly, útočné pušky a guľomety tvorili cca 8 % a zvyšných 10 % boli ostatné zbrane (perkusné, podomácky upravené a vyrobené zbrane, vzduchovky, expanzné zbrane, historické zbrane, hlavné časti a súčasti zbraní). Na políciu priniesli občania aj zbrane pochádzajúce z 19. storočia, ako aj z obdobia 1. a 2. svetovej vojny. Počas tejto zbraňovej amnestie bolo odovzdaných 3 035 ks zbraní a 36 326 ks. streliva.
Výsledok prechádzajúcich zmien zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol úspešný a význam zbraňovej amnestie spočíva hlavne v prevencii. Z doteraz preskúmaných zbraní, ktoré boli odovzdané v rámci zbraňovej amnestie, nebolo zistené spáchanie trestného činu ani s jednou z nich.
Umelé prerušenie tehotenstva
8. 7. 2020
Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov, má za cieľ najmä prispieť k ochrane života od počatia, poskytnúť pomoc tehotným ženám, ktoré sa ocitli v zložitej životnej situácii a zefektívniť sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti.
Návrh zákona má priniesť niekoľko opatrení, a to
- žene, ktorá požiada o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom, sa prizná nárok na nemocenské už od 21. týždňa tehotenstva,
- v prípade utajeného pôrodu bude mať novorodenec možnosť nadviazať osobný kontakt s budúcimi osvojiteľmi ihneď po pôrode,
- v prípade, ak súd vydá predbežné opatrenie na umiestnenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately musí, ak je to možné, prednostne zveriť dočasnú starostlivosť tohto dieťaťa žiadateľom na osvojenie podľa poradia v zozname žiadateľov a dočasne neumiestňovať dieťa do detského domova,
- prepojenie zoznamov detí vhodných na osvojenie, ktoré si samostatne vedú jednotlivé orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a elektronizácia ich agendy,
- aktualizácia textu poučenia (písomných informácií), ktoré je lekár povinný poskytuje žene plánujúcej podstúpenie umelého prerušenia tehotenstva a jeho uzákonenie,
- zavedenie úhrady za umelé prerušenie tehotenstva v prípade, ak je jediným dôvodom vek ženy nad 40 rokov.