Úrad geodézie kartografie a katastra
17. 2. 2025
Po nadobudnutí nového stavebného zákona sa dopĺňa kompetencia Úradu geodézie kartografie a katastra SR pri štátnej správe na úseku geodézie a kartografie o zriaďovanie a vyhlasovanie chránených území bodov geodetických základov.
Nový stavebný zákon neupravuje rozhodovanie o chránenom území, preto je nevyhnutné pre účely zachovania tejto kompetencie ju preniesť na iný orgán, ktorým bude Úrad geodézie kartografie a katastra SR ako ústredný orgán štátnej správy na úseku geodézie a kartografie. Cieľom je ochrana geodetických bodov, do vybudovania ktorých spoločnosť investovala nemalé finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu a ktoré tvoria kostru záväzných geodetických referenčných systémov pre všetky geodetické a kartografické činnosti. Samotné body sú chránené Trestným zákonom, ale v určitých prípadoch je potrebné chrániť aj okolie bodu, aby sa neobmedzilo geodetické meranie z daného bodu. Upravilo sa tiež rozdelenie úloh okresných úradov a právnickej osoby zriadenej úradom týkajúcich sa zabezpečenia správy štátnej dokumentácie. Právnickej osobe zriadenej úradom ako správcovi bodov geodetických základov je potrebné jednoznačne priradiť správu dokumentácie geodetických základov a geodetickej časti hraničného dokumentárneho diela, ktorá túto aktivitu vykonáva samostatne ako jediná už od roku 2013, kedy došlo k presunu okresných úradov pod Ministerstvo vnútra SR v rámci reorganizácie štátnej správy, avšak zákon na túto zmenu nereagoval.
Taktiež sa dopĺňa výnimka pre bezplatné poskytovanie informácií zo štátnej dokumentácie, konkrétne o bezplatné poskytovanie informácií o bodoch geodetických základov. Už aj v súčasnosti sú tieto informácie dostupné v elektronickej forme. Zákon predpokladal odplatu za vydávanie informácií o bodoch geodetických základov v analógovej forme, čo elektronickou dostupnosťou stráca opodstatnenie.
K
Bratislava si turisticky polepšila. Letná sezóna je však sklamaním
25. 10. 2021
V predpandemickom období predstavovali zahraniční turisti približne 90 percent všetkých návštevníkov v bratislavskom Art Hotel William. Ich počty s príchodom koronavírusu výrazne klesli a podobnému osudu sa nevyhla väčšina mestských hotelov.
Počas augusta tohto roka sa však tento trend váhavo pootočil a zákazníci z iných krajín tu začali pomaly pribúdať. „Bol to skok oproti predchádzajúcim mesiacom, zvýšili sa tržby, ale aj náklady,“ uvádza manažérka obchodu a marketingu v Art Hotel William.
Letný prírastok klientely ubytovacích zariadení predovšetkým v našom hlavnom meste a okolí potvrdzujú aj piatkové dáta Štatistického úradu Slovenskej republiky.
Najviac hostí z iných krajín smerovalo v auguste do Bratislavského kraja, kde v okrese Bratislava I tvorili cudzinci z celkového počtu až 70 percent. Prišlo ich takmer 28-tisíc, čo znamená, že ide o okres s najvyššou zahraničnou návštevnosťou za spomínané obdobie.
Nasledoval okres Poprad, kam zavítalo 18,1 tisíca osôb a 8,6 tisíca ľudí si vybralo Bratislavu II. Oproti augustu minulého roka tak „víťazný“ okres hostil až o 8,3-tisíca viac cudzincov, no k predpandemickým číslam sa ešte nepriblížil. V roku 2019 ich tam totiž pricestovalo viac ako 68-tisíc.
V
Nedostatok čipov potrápi automobilky aj budúci rok
18. 10. 2021
S nedostatkom polovodičov budú automobilky zápasiť po celý budúci rok. Na konferencii venovanej dodávateľskými reťazcami čínskeho automobilového priemyslu to povedal viceprezident spoločnosti Bosch China Investment Ťiang Ťien. Dodal, že nedostatok ale nebude tak závažný ako tento rok v lete.
Výrobcovia čipov boli v júli schopní uspokojiť iba pätinu objednávok zákazníkov a napriek určitému zlepšeniu situácie v auguste sa stále nedarilo uspokojiť viac ako polovicu dopytu, uviedol Ťiang.
Problém sa podľa neho pretiahne do budúceho roka. Očakáva, že rozdiel medzi ponukou a dopytom bude päťkrát nižšií ako v tohtoročnom prvom polroku.
Celosvetový nedostatok polovodičov, ktorý trvá už takmer 12 mesiacov, môže v tomto roku výrobu automobilov v Číne znížiť až o dva milióny kusov, uviedol už skôr zástupca čínskej federácie strojárskeho priemyslu.
V
Bratislava míňala cez pandémiu menej ako Praha
15. 10. 2021
Počas pandémie začalo viac ľudí riešiť otázku, či dokážu peniaze využiť aj lepšie. K tomu sa pridali tiež opatrenia, ktoré ľudí zatvorili doma a obmedzili veľké nákupy. Potvrdzujú to aj výsledky prieskumu spoločností MN Force a Datamar International, ktoré sledovali celkové výdavky domácností v Bratislave a Prahe.
Cez prvú vlnu koronakrízy výdavky u nás v apríli 2020 klesli až v 41 percentách domácností. Následne prišlo leto, epidemická situácia sa uvoľnila a až do novembra sa toto číslo znížilo na približne 30 percent.
„Potom v zime a na jar tohto roka to bolo najsilnejšie, keď štyri mesiace za sebou opäť vyše 40 percent spotrebiteľov obmedzilo svoje výdavky,“ tvrdí výkonný riaditeľ Datamaru Kamil Švéda. Výsledky prieskumu prezentoval na konferencii Zmena správania nákupných zvyklostí, ktorú organizovalo Združenie pre bankové karty.
V
Kategorizácia ústavnej zdravotnej starostlivosti
5. 10. 2021
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky predložilo Návrh zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s reformou siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v zdravotníctve, pričom ako dôvod predloženia predmetného návrhu uvádza „definovanie novej optimálnej siete a mechanizmov jej pravidelného vyhodnocovania s cieľom posilnenie všeobecného lekárstva a optimalizácie siete nemocníc“.
Navrhovaná právna úprava predstavuje novú koncepciu ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorej cieľom je zabezpečenie kvalitnej a dostupnej ústavnej starostlivosti pre pacienta. Predmetná koncepcia vychádza z prístupu Hodnota za peniaze. Jej cieľom je vykonať v oblasti ústavnej starostlivosti všetky potrebné zmeny nevyhnutné na to, aby finančné prostriedky z verejného zdravotného poistenia vynakladané na ústavnú starostlivosť prinášali pacientovi vyššiu hodnotu v podobe kvalitnejšej a dostupnejšej ústavnej starostlivosti. Navrhované zmeny vyplývajú tak z Programového vyhlásenia vlády SR na obdobie 2021 - 2024, podľa ktorého má každý pacient mať nárok na kvalitnú, bezpečnú a dostupnú ústavnú starostlivosť, ako aj z Plánu obnovy a odolnosti, ktorým sa Slovenská republika zaviazala zefektívniť, okrem iného, aj oblasť zdravotníctva.
Zmyslom navrhovanej právnej úpravy je, aby sa špecializovaná zdravotná starostlivosť a niektoré typy zdravotných výkonov, najmä invazívnych operačných zdravotných výkonov, koncentrovali do nemocníc, kde na ich poskytnutie majú zdravotnícki pracovníci potrebné zručnosti a skúsenosti, čím sa zabezpečí lepšia kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je taktiež primárne zvýšiť bezpečnosť pacienta a vytvoriť predpoklady na zvýšenie kvality poskytovanej ústavnej starostlivosti. Kvalita a efektívne využitie zdrojov majú byť tiež podporené vytvorením úrovní nemocníc (komunitná, regionálna, komplexná, koncová a národná úroveň) so zadefinovanými rozsahmi poskytovanej zdravotnej starostlivosti prostredníctvom zavádzanej kategorizácie ústavnej starostlivosti, v rámci ktorej sa zadefinujú aj ďalšie podmienky a pravidlá pre poskytovanie ústavnej starostlivosti, ako napríklad maximálne čakacie doby, minimálne počty vybraných zdravotných výkonov, ako aj indikátory kvality poskytovanej ústavnej starostlivosti.
K