Úrad geodézie kartografie a katastra
17. 2. 2025
Po nadobudnutí nového stavebného zákona sa dopĺňa kompetencia Úradu geodézie kartografie a katastra SR pri štátnej správe na úseku geodézie a kartografie o zriaďovanie a vyhlasovanie chránených území bodov geodetických základov.
Nový stavebný zákon neupravuje rozhodovanie o chránenom území, preto je nevyhnutné pre účely zachovania tejto kompetencie ju preniesť na iný orgán, ktorým bude Úrad geodézie kartografie a katastra SR ako ústredný orgán štátnej správy na úseku geodézie a kartografie. Cieľom je ochrana geodetických bodov, do vybudovania ktorých spoločnosť investovala nemalé finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu a ktoré tvoria kostru záväzných geodetických referenčných systémov pre všetky geodetické a kartografické činnosti. Samotné body sú chránené Trestným zákonom, ale v určitých prípadoch je potrebné chrániť aj okolie bodu, aby sa neobmedzilo geodetické meranie z daného bodu. Upravilo sa tiež rozdelenie úloh okresných úradov a právnickej osoby zriadenej úradom týkajúcich sa zabezpečenia správy štátnej dokumentácie. Právnickej osobe zriadenej úradom ako správcovi bodov geodetických základov je potrebné jednoznačne priradiť správu dokumentácie geodetických základov a geodetickej časti hraničného dokumentárneho diela, ktorá túto aktivitu vykonáva samostatne ako jediná už od roku 2013, kedy došlo k presunu okresných úradov pod Ministerstvo vnútra SR v rámci reorganizácie štátnej správy, avšak zákon na túto zmenu nereagoval.
Taktiež sa dopĺňa výnimka pre bezplatné poskytovanie informácií zo štátnej dokumentácie, konkrétne o bezplatné poskytovanie informácií o bodoch geodetických základov. Už aj v súčasnosti sú tieto informácie dostupné v elektronickej forme. Zákon predpokladal odplatu za vydávanie informácií o bodoch geodetických základov v analógovej forme, čo elektronickou dostupnosťou stráca opodstatnenie.
K
Meď by mohla byť zaujímovou príležitosťou na investovanie
9. 2. 2023
Tento kov sa stal obľúbený pre jeho jedinečné vlastnosti v stavebníctve, infraštruktúre aj obrane.
Možno sa pýtate, prečo by mohla byť práve meď zaujímavou príležitosťou na investovanie. Faktom je, že meď je jednou z najdôležitejších komodít pre všetky možné oblasti: je okrem iného nevyhnutná pre elektrické siete, elektrické vozidlá a aj technológie obnoviteľných zdrojov energie. Úloha medi v hospodárstve je naozaj kľúčová.
Integrovaný záchranný systém
7. 2. 2023
Novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov reaguje na zistenia analýzy súčasného stavu, ktorá bola vypracovaná v rámci Koncepcie organizácie a rozvoja integrovaného záchranného systému do roku 2027 a potreby prispôsobenia legislatívneho prostredia na implementáciu rozvojových a reformných opatrení vyplývajúcich z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
V rámci vypracovaných analýz bolo zistené, že je potrebné posilnenie pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na strategickej úrovni riadenia a koordinácie záchranných zložiek integrovaného záchranného systému, dobudovanie súboru základných záchranných zložiek, ktorého súčasťou musí byť Policajný zbor a záchranná zdravotná služba ako celok, zvýšenie odbornej úrovne jednotlivých zložiek integrovaného záchranného systému rozšírením odbornej prípravy na úseku integrovaného záchranného systému, zavedenie odbornej spôsobilosti na úseku integrovaného záchranného systému ako predpokladu na výkon činnosti operátora koordinačného strediska integrovaného záchranného systému a vytvorenie mechanizmu akreditácie ostatných záchranných zložiek - právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov, ktorí majú v predmete činnosti ochranu života, zdravia, majetku alebo životného prostredia. Predmet úpravy novely zákona zohľadňuje úpravu všetkých spomenutých inštitútov.
Predmetom úpravy sú aj zmeny v posilnení pôsobností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na strategickej úrovni riadenia vo vzťahu k záchranným zložkám, ktorého úlohou bude vypracovanie jasných spoločných metodických postupov v oblasti integrovaného záchranného systému. Tieto metodické postupy jasne určia úlohy záchranných zložiek pri poskytovaní pomoci v tiesni na operačnej a taktickej úrovni.
Začlenenie Policajného zboru medzi základné záchranné zložky integrovaného záchranného systému umožní efektívnejšiu koordináciu týchto zložiek.
Novela zákona umožňuje vybudovať integrované bezpečnostné centrá, ktoré sú významným prvkom reformného úsilia vyplývajúceho z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky v oblasti krízového riadenia. Tieto pracoviská budú jedinečné pracoviská základných záchranných zložiek integrovaného záchranného systému a orgánov krízového riadenia na území kraja.
Významnou snahou zákona je zvýšenie odbornosti aktérov integrovaného záchranného systému, ktorej dosiahnutie sa navrhuje docieliť v dvoch oblastiach. V prvej oblasti sa zavádza inštitút odbornej spôsobilosti na úseku integrovaného záchranného systému, ktorý výrazne zvýši pripravenosť personálu koordinačných stredísk integrovaného záchranného systému na riešenie pomoci v tiesni. Druhá oblasť je vytvorenie mechanizmu akreditácie ostatných záchranných zložiek – právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov, ktorí majú v predmete činnosti ochranu života, zdravia, majetku alebo životného prostredia, aby bola zaistená úroveň ich pripravenosti a kvality poskytovaných služieb. Cieľom akreditácie je výrazné zvýšenie pripravenosti týchto zložiek na riešení pomoci v tiesni v spolupráci so základnými záchrannými zložkami integrovaného záchranného systému.
Novela zákona vytvára tiež legislatívne predpoklady na výrazne zefektívnenie výchovnej a osvetovej činnosti na úseku integrovaného záchranného systému vo vzťahu k verejnosti a tiež stanovenie dlhodobej komunikačnej stratégie prezentovania integrovaného záchranného systému, jeho zložiek a čísel tiesňového volania.
Pri vypracovaní novely zákona sa vychádzalo z poznatkov uplatňovania zákona v praxi, najmä z poznatkov získaných z činnosti záchranných zložiek integrovaného záchranného systému, prevádzky koordinačných stredísk, ako aj z prevádzky čísla tiesňového volania 112 a národných čísiel tiesňového volania a tiež z problémov vyskytujúcich sa pri zabezpečovaní pomoci v tiesni.
K
Akreditácia orgánov posudzovania zhody
7. 2. 2023
Akreditáciu ako systém posudzovania zhody vytvorený na odstránenie technických prekážok obchodu a podporu požadovanej úrovne kvality výrobkov, služieb a ochrany spotrebiteľa majú všetky vyspelé krajiny upravenú osobitnými právnymi predpismi.
Akreditácia sa uskutočňuje v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, právne záväznými aktmi Európskej únie, platnými technickými normami, medzinárodnými normami, európskymi normami a dokumentmi európskych organizácií alebo medzinárodných organizácií združujúcich akreditačné orgány.
Novelou zákona sa zabezpečuje úprava akreditácie v podmienkach Slovenskej republiky tak, aby odrážala aktuálny stav, ako aj zmeny, ktoré priniesla aplikačná prax pri uplatňovaní súčasne platného zákona č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Novela zákona zároveň reaguje na trend vývoja v oblasti poskytovania akreditačných služieb na Slovensku a poskytuje oproti doterajšiemu stavu ucelenejšiu a prehľadnejšiu právnu úpravu zohľadňujúcu dynamický vývoj v oblasti akreditácie.
Nová právna úprava vychádza z potreby upraviť najmä pôsobnosť riadiacich orgánov Slovenskej národnej akreditačnej služby (SNAS) – riaditeľ, dozorná rada a akreditačná rada, ako aj z potreby vytvorenia fondu investícií a rozvoja. SNAS ako verejnoprávna inštitúcia musí hospodáriť na neziskovom základe a poskytovať služby odplatne, čo je v súlade s princípmi európskeho akreditačné systému. Novelou zákona sa tiež precizuje úprava rezervného fondu, správneho konania o akreditácii, ukladania pokút a dochádza k zmene samotnej štruktúry právneho predpisu. Ďalej dochádza napríklad k úprave ustanovení týkajúcich sa žiadosti o akreditačnú službu a jej podávania prostredníctvom informačného systému SNAS. Spresňujú sa ustanovenia týkajúce sa dokumentov vydávaných SNAS. Z dôvodu, že Slovenská republika je členským štátom Európskej únie a má povinnosť byť členom európskych a medzinárodných organizácií združujúcich akreditačné orgány v oblasti akreditácie orgánov posudzovania zhody je vhodné, aby štát znášal náklady spojené s členskými poplatkami a účasťou Slovenskej republiky v týchto organizáciách. Aktívnou účasťou v týchto inštitúciách sa zvyšuje uznávanie SNAS na európskej a medzinárodnej úrovni. Priamo zo zákona je tento príspevok štátu prísne limitovaný, aby nemohol byť použitý na iné ako vyššie uvedené účely.
K
Materská a otcovská dovolenka
30. 1. 2023
Dňa 1. 11. 2022 nadobudla účinnosť novela základného právneho predpisu v oblasti pracovnoprávnych vzťahov – Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov), ako i zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré popri materskej a rodičovskej dovolenke zavádzajú nový inštitút – otcovskú dovolenku.
V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce (ZP) materská dovolenka v trvaní 34 týždňov. Osamelej žene vzniká nárok na materskú dovolenku v trvaní 37 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na materskú dovolenku v trvaní 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj mužovi od narodenia dieťaťa otcovská dovolenka v trvaní 28 týždňov, osamelému mužovi v trvaní 31 týždňov a v prípade starostlivosti o narodené dve alebo viac detí v trvaní 37 týždňov.
Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku. Ak ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa vyžadujúci osobitnú starostlivosť, je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši šesť rokov veku. Táto dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký rodič žiada, spravidla však najmenej na jeden mesiac.
Žena a muž písomne oznámia zamestnávateľovi najmenej jeden mesiac vopred predpokladaný deň nástupu na materskú, otcovskú a rodičovskú dovolenku, predpokladaný deň ich prerušenia, skončenia a zmeny týkajúce sa nástupu, prerušenia a skončenia materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenky.
Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť, že rodičovskú dovolenku možno poskytnúť najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši päť rokov veku, a ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši osem rokov veku, a to najviac v rozsahu, v ktorom sa táto dovolenka v období nečerpala.
K