Úkony orgánov štátneho požiarneho dozoru
18. 3. 2025
Právna úprava zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi spodrobňuje úkony orgánov štátneho požiarneho dozoru realizované v rámci výkonu štátneho požiarneho dozoru so zreteľom na novú pojmológiu týkajúcu sa činnosti dotknutých orgánov a zavedenú v Stavebnom zákone.
Táto konštrukcia ustanovenia prihliada nielen na novú pojmológiu v Stavebnom zákone, ale zakotvuje aj novú činnosť ministerstva a krajského riaditeľstva v pozícii nadriadeného orgánu pri odstraňovaní rozporov na žiadosť správneho orgánu. Predmetné ustanovenia sú esenciálnymi pre vykonávanie štátneho požiarneho dozoru a ich neakceptovaním táto oblasť pôsobenia Hasičského a záchranného zboru bude zmarená. Jednoznačné a úplné sformulovanie verejnoprávnych pretenzií a zároveň povinnosti jednotlivých orgánov štátneho požiarneho dozoru vložených do textu ustanovenia zakladajú limity a zároveň právnu istotu nielen orgánom, ktoré v intenciách ustanovenia postupujú, ale aj subjektom, v právnom záujme ktorých sa konania vedú, pretože im indikujú právom aprobované očakávania. Ďalej sú predmetné ustanovenia dôležité aj pri vykonávaní hlavného štátneho požiarneho dozoru Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky voči krajskému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru a okresnému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru a vykonávaním hlavného štátneho požiarneho dozoru krajským riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru voči okresnému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru a teda právne neprichádza do úvahy, aby prekročenie kompetencie alebo nenaplnenie kompetencie bolo posudzované prostredníctvom ustanovení stavebného zákon. Absencia zákonných licencií je nesubstituovateľná vnútornými predpismi. Bez jednoznačného sformulovania oprávnenia a povinnosti orgánu štátneho požiarneho dozoru nie je možné ani urobiť zmysluplné podanie právneho názoru k rozsahu a obsahu kompetencií orgánu štátneho požiarneho dozoru. Absencia presného zakotvenia kompetencií orgánov štátneho požiarneho dozoru v prípade súdneho sporu navodí súdu, keďže nebude môcť odmietnuť spravodlivosť, povinnosť nájsť právo, čo však môže dospieť k nepredvídateľným záverom. Ustanovenie neodporuje ostatnej časti právneho poriadku, nevnáša do právneho poriadku neznáme pojmy, nezakladá možnosť rozdielnych výkladov, nie je redundantný voči stavebnému zákonu.
K
Mesto v Európe, ktoré sa svet snažil vymazať
1. 2. 2018
Napriek tomu sa zdvihol z popola s hlbokou a vzdornou odpoveďou. Oveľa ďalej na sever od slávnych prítokov fjordu, na okraji hraníc, leží najsevernejšie pobrežné mesto vo Finnmarku (územnosprávna jednotka v severnej časti Nórska).
Hammerfest. Nachádza sa päťsto kilometrov za polárnym kruhom, kde dominuje surová divočina príkrych polostrovov a útesov ako na konci sveta, píše BBC. Miesto, kde mala príroda dlho hlavné slovo. V zime, akoby na základe dekrétu Odina, sa cesty strácajú pod hlbokými vrstvami snehu a keď na oblasť padá polárna tma, od polovice novembra do konca januára je takmer absolútna. Keď sa však vyberiete po opustenej, snehom pokrytej ceste do Hammerfestu, kde žije vyše 10 tisíc obyvateľov, čoskoro prídete na to, že jedno z najsevernejších miest na svete má oveľa horšie problémy, ako je vyrovnávanie sa s teplotami pod nulou. História Hammerfestu je nešťastným príbehom prírodných katastrof, požiarov, rán a vojen, ktoré zahŕňajú časovú líniu od Napoleona až po nacistov. So šťastným koncom. A napriek tomu, že je jednou z najprirodzenejších osád v severnej Európe, moderný vzhľad mesta by vám mohol pripadať skôr zvláštny. Pozriete naň a cítite sa inak ako na iných miestach tohto ďalekého severu.
Prečo chcú ísť Bulhari a Chorváti tak veľmi do eurozóny?
29. 1. 2018
Po tom, čo Bulharsko prevzalo predsedníctvo EÚ, sa dostali aj do našich médií správy, že krajina má záujem vstúpiť do eurozóny. Rád by ich tam privítal aj prezident Európskej Komisie Juncker.
Koncom minulého roka sa zase ozývali podobné hlasy z Chorvátska, ktoré by chcelo prijať euro do sedem-osem rokov. Aktuálne už eurozóna nie je v existenčnom ohrození, členstvo v nej však stále prináša nemalé náklady v podobe financovanie zadlžených krajín. Navyše, nikde nie je napísané, že sa kríza eura nemôže zopakovať. Prečo teda chcú Bulhari a Chorváti do eurozóny aj napriek týmto nákladom a rizikám? Keď do eurozóny vstupovalo Slovensko, tak našou hlavnou motiváciou bolo a) nižšie úročenie; b) stabilnejšia mena, ktorá by okrem iného znížila transakčné náklady pre investorov c) vyšší punc, ktorý poskytujú silnejšie pravidlá eurozóny. Dnes už vieme, že minimálne posledný bod je otázny, keďže z tých pravidiel sa urobil trhací kalendár.
Holandsko chce vytvoriť umelý ostrov s veternou farmou
2. 1. 2018
Radikálny projekt plánuje vybudovanie ostrova, ktorý by slúžil ako rozdeľovač pre obrovskú pobrežnú veternú farmu. Tá by obklopovala umelý ostrov, ktorý chcú Holanďania vybudovať na piesočnom poli Dogger Bank. Nachádza sa 125 kilometrov od východného pobrežia Yorkshiru. Zároveň bola označená ako potenciálne veterná lokalita. Farma by posielala elektrinu cez diaľkový kábel do Spojeného kráľovstva, Holandska, prípadne do Belgicka, Nemecka a Dánska.
Spoločnosť TenneT, holandský ekvivalent britskej spoločnosti National Grid, je veľkým zástancom projektu. Nedávno zdieľala zistenia zo štúdie. Ta uvádza, že by tento plán mohol byť o miliardy eur lacnejší, ako sú konvenčné veterné elektrárne a medzinárodné silové káble. Tento sci-fi návrh je odpoveďou na tlak zo strany priemyslu, ktorý vyžaduje rozvoj veterných elektrární na pobreží. Tie sú totiž vytláčané čoraz ďalej od pobrežia, čo citeľne zvyšuje náklady. Podľa Roba van der Haga, ktorý riadi program pre rozvoj pobrežných veterných rozvodov spoločnosti TenneT, je dôležité, aby sa priemysel aj naďalej snažil znižovať náklady. Keďže každý ďalší kilometer smerom do mora znamená ďalší kilometer drahších káblov, firma je presvedčená, že je potrebné zvoliť nové, neobvyklé riešenie. Umelý ostrov by umožnil úspory z rozsahu, vyššia rýchlosť vetra a káble, ktoré by prevádzali energiu z pobrežných turbín na ostrov, by boli lacnejšie. Aby bolo možné na umelý ostrov umiestniť všetky zariadenia, mal by mať zhruba päť až šesť štvorcových kilometrov, čo je približne pätina veľkosti ostrova Hayling v Lamanšskom prielive.
Bitcoin pokoril ďalší rekord. Finančníci varujú pred bublinou
8. 12. 2017
Hodnota digitálnej meny Bitcoin počas dnešného ranného obchodovania v Ázii pokorila ďalší rekord, keď sa vyšplhala cez 14-tisíc dolárov. Túto hodnotu prekonala najznámejšia digitálna mena aj na luxemburskej burze BitStamp, kde sa okolo 07:00 SEČ obchodovala za zhruba 14.160 dolárov.
Počas dnešného dňa však Bitcoin pokoril ďalší rekord. Na obchodnej platforme Coindesk.com sa krátko vyšplhala na 15.007,70 dolára, potom mierne klesla. Napísal to server BBC. Počas dneška tak Bitcoin pridal takmer 15 percent. Podľa agentúry Bloomberg sa jeho hodnota od začiatku mesiaca zvýšila o 50 percent. Bitcoinu pomáha očakávané spustenie obchodovania s bitcoinovými termínovanými kontraktmi, ktoré na najväčšiej burze s kontraktmi CME začne za niekoľko dní. Začiatkom roka predstavovala hodnota Bitcoinu tisíc dolárov, odvtedy s občasnými výraznými výkyvmi zaznamenáva jeden rekord za druhým. Podľa spoločnosti CMC Markets má vzostup Bitcoinu všetky príznaky bubliny. Vraj ale "neexistuje spôsob, ako spoznať, kedy bublina praskne," povedala firma portálu BBC.