Úkony orgánov štátneho požiarneho dozoru
18. 3. 2025
Právna úprava zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi spodrobňuje úkony orgánov štátneho požiarneho dozoru realizované v rámci výkonu štátneho požiarneho dozoru so zreteľom na novú pojmológiu týkajúcu sa činnosti dotknutých orgánov a zavedenú v Stavebnom zákone.
Táto konštrukcia ustanovenia prihliada nielen na novú pojmológiu v Stavebnom zákone, ale zakotvuje aj novú činnosť ministerstva a krajského riaditeľstva v pozícii nadriadeného orgánu pri odstraňovaní rozporov na žiadosť správneho orgánu. Predmetné ustanovenia sú esenciálnymi pre vykonávanie štátneho požiarneho dozoru a ich neakceptovaním táto oblasť pôsobenia Hasičského a záchranného zboru bude zmarená. Jednoznačné a úplné sformulovanie verejnoprávnych pretenzií a zároveň povinnosti jednotlivých orgánov štátneho požiarneho dozoru vložených do textu ustanovenia zakladajú limity a zároveň právnu istotu nielen orgánom, ktoré v intenciách ustanovenia postupujú, ale aj subjektom, v právnom záujme ktorých sa konania vedú, pretože im indikujú právom aprobované očakávania. Ďalej sú predmetné ustanovenia dôležité aj pri vykonávaní hlavného štátneho požiarneho dozoru Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky voči krajskému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru a okresnému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru a vykonávaním hlavného štátneho požiarneho dozoru krajským riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru voči okresnému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru a teda právne neprichádza do úvahy, aby prekročenie kompetencie alebo nenaplnenie kompetencie bolo posudzované prostredníctvom ustanovení stavebného zákon. Absencia zákonných licencií je nesubstituovateľná vnútornými predpismi. Bez jednoznačného sformulovania oprávnenia a povinnosti orgánu štátneho požiarneho dozoru nie je možné ani urobiť zmysluplné podanie právneho názoru k rozsahu a obsahu kompetencií orgánu štátneho požiarneho dozoru. Absencia presného zakotvenia kompetencií orgánov štátneho požiarneho dozoru v prípade súdneho sporu navodí súdu, keďže nebude môcť odmietnuť spravodlivosť, povinnosť nájsť právo, čo však môže dospieť k nepredvídateľným záverom. Ustanovenie neodporuje ostatnej časti právneho poriadku, nevnáša do právneho poriadku neznáme pojmy, nezakladá možnosť rozdielnych výkladov, nie je redundantný voči stavebnému zákonu.
K
Novela zákona o pobyte cudzincov
28. 2. 2018
V súvislosti s transpozíciou smernice sa dochádza k novelizácii zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ustanovenia týkajúce sa už aktuálneho zberu, uchovávania a spracúvania tzv. API údajov budú presunuté z tohto zákona do novej úpravy v zákone o Policajnom zbore. API údaje sú časť údajov o cestujúcich, podskupinou PNR údajov, ktoré Policajný zbor aktuálne zbiera a spracúva na účely predchádzania nelegálnej migrácie a uľahčenia hraničnej kontroly. Policajný zbor aktuálne vyžaduje API údaje iba z príletov z tretích krajín.
Bratislava zažije masívnu opravu ciest za 16 miliónov
16. 2. 2018
V Bratislave dá v tomto roku magistrát opraviť 100 kilometrov komunikácií za 16 miliónov eur. S prácami chce začať v marci na Bajkalskej ulici, a to v úseku od Prístavného mosta po križovatku Bajkalská-Trnavská.
V tomto roku čaká Bratislavu podľa primátora masívna oprava komunikácií. "Spolu s 50 kilometrami z roku 2016 a 50 kilometrami z roku 2017 bude mať hlavné mesto počas troch rokov opravených 200 kilometrov komunikácií," povedal Nesrovnal. Ako spresnil, okrem hlavných ťahov sa budú opravovať aj cesty v každej mestskej časti. V Starom Meste sa opraví napríklad Brnianska a Cintorínska, v Novom Meste Račianska a Odborárska, v Petržalke Panónska, Dolnozemská či Mamateyova, v Rači Pri Vinohradoch a Púchovská, vo Vrakuni Hradská a vo Vajnoroch Roľnícka. Oprava 100 kilometrov komunikácií vyjde na 16 miliónov eur, sedem miliónov dá mesto zo svojho rozpočtu a deväť miliónov eur je z dotácie od štátu. Primátor zároveň deklaroval plán hlavného mesta do konca roka 2021 kompletne vymeniť vozovku na deviatich hlavných bratislavských radiálach a troch spojniciach k týmto cestám.
Mesto v Európe, ktoré sa svet snažil vymazať
1. 2. 2018
Napriek tomu sa zdvihol z popola s hlbokou a vzdornou odpoveďou. Oveľa ďalej na sever od slávnych prítokov fjordu, na okraji hraníc, leží najsevernejšie pobrežné mesto vo Finnmarku (územnosprávna jednotka v severnej časti Nórska).
Hammerfest. Nachádza sa päťsto kilometrov za polárnym kruhom, kde dominuje surová divočina príkrych polostrovov a útesov ako na konci sveta, píše BBC. Miesto, kde mala príroda dlho hlavné slovo. V zime, akoby na základe dekrétu Odina, sa cesty strácajú pod hlbokými vrstvami snehu a keď na oblasť padá polárna tma, od polovice novembra do konca januára je takmer absolútna. Keď sa však vyberiete po opustenej, snehom pokrytej ceste do Hammerfestu, kde žije vyše 10 tisíc obyvateľov, čoskoro prídete na to, že jedno z najsevernejších miest na svete má oveľa horšie problémy, ako je vyrovnávanie sa s teplotami pod nulou. História Hammerfestu je nešťastným príbehom prírodných katastrof, požiarov, rán a vojen, ktoré zahŕňajú časovú líniu od Napoleona až po nacistov. So šťastným koncom. A napriek tomu, že je jednou z najprirodzenejších osád v severnej Európe, moderný vzhľad mesta by vám mohol pripadať skôr zvláštny. Pozriete naň a cítite sa inak ako na iných miestach tohto ďalekého severu.
Prečo chcú ísť Bulhari a Chorváti tak veľmi do eurozóny?
29. 1. 2018
Po tom, čo Bulharsko prevzalo predsedníctvo EÚ, sa dostali aj do našich médií správy, že krajina má záujem vstúpiť do eurozóny. Rád by ich tam privítal aj prezident Európskej Komisie Juncker.
Koncom minulého roka sa zase ozývali podobné hlasy z Chorvátska, ktoré by chcelo prijať euro do sedem-osem rokov. Aktuálne už eurozóna nie je v existenčnom ohrození, členstvo v nej však stále prináša nemalé náklady v podobe financovanie zadlžených krajín. Navyše, nikde nie je napísané, že sa kríza eura nemôže zopakovať. Prečo teda chcú Bulhari a Chorváti do eurozóny aj napriek týmto nákladom a rizikám? Keď do eurozóny vstupovalo Slovensko, tak našou hlavnou motiváciou bolo a) nižšie úročenie; b) stabilnejšia mena, ktorá by okrem iného znížila transakčné náklady pre investorov c) vyšší punc, ktorý poskytujú silnejšie pravidlá eurozóny. Dnes už vieme, že minimálne posledný bod je otázny, keďže z tých pravidiel sa urobil trhací kalendár.