Úkony orgánov štátneho požiarneho dozoru
18. 3. 2025
Právna úprava zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi spodrobňuje úkony orgánov štátneho požiarneho dozoru realizované v rámci výkonu štátneho požiarneho dozoru so zreteľom na novú pojmológiu týkajúcu sa činnosti dotknutých orgánov a zavedenú v Stavebnom zákone.
Táto konštrukcia ustanovenia prihliada nielen na novú pojmológiu v Stavebnom zákone, ale zakotvuje aj novú činnosť ministerstva a krajského riaditeľstva v pozícii nadriadeného orgánu pri odstraňovaní rozporov na žiadosť správneho orgánu. Predmetné ustanovenia sú esenciálnymi pre vykonávanie štátneho požiarneho dozoru a ich neakceptovaním táto oblasť pôsobenia Hasičského a záchranného zboru bude zmarená. Jednoznačné a úplné sformulovanie verejnoprávnych pretenzií a zároveň povinnosti jednotlivých orgánov štátneho požiarneho dozoru vložených do textu ustanovenia zakladajú limity a zároveň právnu istotu nielen orgánom, ktoré v intenciách ustanovenia postupujú, ale aj subjektom, v právnom záujme ktorých sa konania vedú, pretože im indikujú právom aprobované očakávania. Ďalej sú predmetné ustanovenia dôležité aj pri vykonávaní hlavného štátneho požiarneho dozoru Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky voči krajskému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru a okresnému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru a vykonávaním hlavného štátneho požiarneho dozoru krajským riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru voči okresnému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru a teda právne neprichádza do úvahy, aby prekročenie kompetencie alebo nenaplnenie kompetencie bolo posudzované prostredníctvom ustanovení stavebného zákon. Absencia zákonných licencií je nesubstituovateľná vnútornými predpismi. Bez jednoznačného sformulovania oprávnenia a povinnosti orgánu štátneho požiarneho dozoru nie je možné ani urobiť zmysluplné podanie právneho názoru k rozsahu a obsahu kompetencií orgánu štátneho požiarneho dozoru. Absencia presného zakotvenia kompetencií orgánov štátneho požiarneho dozoru v prípade súdneho sporu navodí súdu, keďže nebude môcť odmietnuť spravodlivosť, povinnosť nájsť právo, čo však môže dospieť k nepredvídateľným záverom. Ustanovenie neodporuje ostatnej časti právneho poriadku, nevnáša do právneho poriadku neznáme pojmy, nezakladá možnosť rozdielnych výkladov, nie je redundantný voči stavebnému zákonu.
K
Zdravotná starostlivosť – podanie žiadosti o umelé prerušenie tehotenstva
1. 7. 2020
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bol predložený Národnej rady Slovenskej republiky.
Diskusia o podpore tehotných žien a matiek sa vedie už dlho, ale dodnes sa jej venovala v zákonodarstve iba nedostatočná pozornosť. Cieľom navrhovanej úpravy je vytvorenie podporných opatrení pre ženu, ktorá zvažuje podanie žiadosti o umelé ukončenie tehotenstva. Úprava má dať žene reálnu možnosť rozhodnúť sa po zvážení všetkých dostupných informácií a možností ako zodpovedne nasmerovať svoj život.
Trestné činy proti životnému prostrediu
29. 6. 2020
Návrhom zákona v Trestnom zákone sa navrhuje zmeniť zaradenie trestných činov § 378 a 378a, ktoré v súčasnosti spadajú pod trestné činy proti iným právam a slobodám (Ôsma hlava osobitnej časti Trestného zákona) a to tak, že sa presunú do druhého dielu Šiestej hlavy Trestného zákona pod trestné činy proti životnému prostrediu.
Navrhovaná právna úprava reaguje na aktuálne požiadavky na úpravu nie len z hmotnoprávneho hľadiska (zvieratá - organizmy sa považujú podľa právnej náuky, Aarhuského dohovoru ako aj judikatúry Európskej únie za zložku životného prostredia), ale aj z pohľadu aplikačnej praxe (napr. etablované zaradenie agendy § 378 a §378a (násilia páchaného na zvieratách) v rámci SR spadá do pôsobnosti Odboru environmentálnej kriminality Prezídia PZ).
Predkladateľ zákona navrhuje prísnejší postih za konanie uvedené v základnej skutkovej podstate tohto trestného činu z dvoch rokov na šesť mesiacov až tri roky. Takáto zmena reflektuje trend dereifikácie („odvecovanie“), kedy skorší prístup k zvieratám ako k veciam sa mení na prístup k zvieratám ako k živým tvorom. Aplikačná prax totiž preukázala, že vo väčšine prípadov sa pri prvopáchateľoch konanie vymedzené pri trestnom čine týrania zvierat kvalifikuje len ako priestupok (s uložením pokuty), prípadne sa využíva inštitút podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, čo absolútne neplní funkciu individuálnej a ani generálnej prevencie a nechráni spoločnosť pred páchaním tejto závažnej trestnej činnosti. Cieľom novej právnej úpravy trestného činu týrania zvierat je, aby poskytoval ochranu zvieratám v hierarchii chránených hodnôt výraznejšie ako napr. u ochrany majetku.
Základná skutková podstata tohto trestného činu sa doplnila o neposkytnutie potrebnej pomoci zvieraťu za presne uvedených okolností, keďže poznatky z aplikačnej praxe preukázali, že týrať zviera sa dá aj „nekonaním“. Ide teda o tzv. omisívny trestný čin. Trestný čin týrania zvierat sa ďalej doplnil o kvalifikovanú skutkovú podstatu s trestnou sadzbou tri rokov až osem rokov v prípade spôsobenia smrti zvieraťa.
Zápasy zvierat – právna úprava v Trestnom zákone
29. 6. 2020
Chov zvierat, predovšetkým psov na účely zápasov za účelom zisku, je nový fenomén a zárobková činnosť, ktorá je nelegálna nielen z dôvodu neexistencie príslušného podnikateľského oprávnenia, či krátenia daní, ale predovšetkým z dôvodu, že ide o aktivitu, ktorú už dnes zákon o veterinárnej starostlivosti zakazuje pod hrozbou pokuty (štvanie zvieraťa proti zvieraťu).
Postih za prvé dva spomenuté delikty je však ťažko možné uložiť, pokiaľ nie je páchateľ pristihnutý pri čine, t. j. keď štve zviera proti zvieraťu alebo prijíma za túto aktivitu odplatu. Samotnému zápasu však predchádza a nasleduje množstvo úkonov, z ktorých by bolo možné jednoznačne vyvodiť závery potrebné na účely trestného či priestupkového konania. V priestupkovej rovine však súčasná úprava na tento účel z vyššie spomenutých dôvodov nepostačuje, pričom v trestnoprávnej rovine úprava úplne absentuje. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, preto reaguje na potreby aplikačnej praxe, ktorá si vyžiadala zaviesť trestnoprávnu úpravu organizovania zápasov zvierat, keďže jej absencia má za následok slabú postihnuteľnosť páchateľov organizujúcich a umožňujúcich toto mimoriadne kruté a surové divadlo, kde sa zvieratá za aktívneho pôsobenia človeka väčšinou navzájom zabijú trýznivým spôsobom za účelom nelegálneho zisku.
Na základe uvedeného sa návrhom zákona navrhuje zaviesť nový trestný čin organizovania zápasov zvierat, ktorého skutková podstata je rozsiahla, keďže vymenúva protiprávne konania ako sú štvanie zvierat, cvičenie zvieraťa na inom zvierati v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku veterinárnej starostlivosti, chov, držanie, obchodovanie alebo iné nakladanie so zvieratami za účelom organizovania zápasov zvierat, pričom je trestná aj účasť na takomto zápase.
Zmeny v trestnom práve
26. 6. 2020
Od novembra 2020 sa pripravujú zmeny v trestnom práve.
Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, je zmena systematického zaradenia trestných činov týrania zvierat a zanedbania starostlivosti o zviera, a to ich presunom medzi trestné činy proti životnému prostrediu, kam po správnosti vecne patria. Touto zmenou sa zároveň dosiahne stav, kedy skrátené vyšetrovanie o týchto trestných činoch budú vždy vykonávať vyšetrovatelia (konkrétne vyšetrovatelia odboru environmentálnej kriminality Policajného zboru). Okrem tejto zmeny sa zároveň pri obsahovom vymedzení týchto dvoch trestných činoch vykonávajú niektoré zmeny, ktoré si vyžiadala aplikačná prax. Ďalšou nie menej významnou zmenou je aj zavedenie novej skutkovej podstaty trestného činu organizovania zápasov zvierat, ktorým sa reaguje na nový negatívny fenomén objavujúci sa v našej spoločnosti.
Na dosiahnutie vyššie uvedeného cieľa je potrebné vykonať novelizáciu dvoch zákonov, a to Trestného zákona a zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.