Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)
Človek očami klasikov
Moc sa dá skôr udržať rozvážnymi ako prísnymi rozhodnutiami.
Tak ako vlna, ktorá sa preliala pomimo, sa znova nevráti, ani hodina, ktorá sa minula.
Kto odrazu naháňa dvoch zajacov, nielenže nechytí jedného z nich, ale často nechytí ani jedného.
(Myšlienky bez cla)
O podnikaní a vede - VII. večer
Ťažko je vznášať sa s orlami, ak si obklopený sliepkami.
V živote každej organizácie príde okamih, kedy už sama voči sebe nevie existovať.
Honosnosť hlavného vchodu je nepriamo úmerná základnej platbyschopnosti firmy.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Nebo je v nebi
Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.
O Bohu je známe, že je všemohúci a vševediaci. Napriek tomu sa nikdy nemieša do obchodov, ktoré robia medzi sebou smrteľníci. Zlé jazyky tvrdia, že preto, lebo raz sa už popálil.
Každý má takého boha akého si zaslúži. (Troyat)
(Zrnká úsmevu)
Parkinsonove zákony - V. večer
Úradník chce rozširovať počet svojich podriadených a nie počet svojich konkurentov.
Informácia sa obmieňa tak, ako sa posúva nahor po byrokratoch.
Tímová práca je dôležitá tým, že dáva možnosť za neúspech obviniť druhých.
(Murphyho zákony po poslednej novele)