Murphy radí
Človek a spoločnosť
Jediná naozajstná voľba, ktorá vám zostane po príchode na svet, je voľba medzi zlým a ešte horším.
Je lepšie byť živým šakalom, ako mŕtvym levom. Najlepšie je byť živým levom. A obyčajne aj ľahšie.
Dobré úmysly robia správanie človeka nepredvídateľným.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Zákony života
To, že je dnes najhoršie, ešte nezaručuje, že zajtra nebude ešte horšie. Dokonca je to skoro isté.
Ak ste na dne, nevyskakujte, ale radšej sa dobre držte, aby ste sa cezeň nepreborili.
Človek problémy nemá riešiť, ale obchádzať.
(Murphyho zákonník)
Človek a problémy
Optimista verí, že ak niečo má začiatok, má aj koniec. Pesimista vie, že čím je koniec žiadanejší, tým je vzdialenejší.
To, že ste dnes na tom ešte dobre, neznamená, že zatra nebudete mať problémy.
Na väčšinu problémov existuje mnoho odpovedí, ale málo riešení. Zatiaľ čo väčšina odpovedí je čiastočne správna a čiastočne chybná, riešenia sú vždy úplne nanič.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Veda a omyly
Správne predpoklady ešte nezaručujú, že závery tiež budú správne.
Najväčšie umenie je vedieť správne sa mýliť.
Všetky veľké objavy prišli na svet náhodou.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Dobrá rada stojí groš
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
S gordickým uzlom sa trápili mnohí – a nič. Až prišiel jeden, ktorý si nelámal hlavu hlúposťami a problém rozpletenia uzla zmietol zo sveta jednou ranou dobre nabrúseného meča. Zdá sa, že keby viacerí nasledovali jeho príklad, bol by život oveľa jednoduchší.
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
(Zrnká úsmevu)