Odkladanie práce nás väčšinou ochráni od vyrušovania (napr. od poverenia inými úlohami).

Ak sa dá nejaká myšlienka realizovať po tom, ako úspešne prešla cez schvaľovaciu mašinériu, potom sa ju vôbec neoplatí realizovať.

Ak bolo na schôdzi niečo schválené, nič to, ešte stále môžeme využiť zákony odkladania.

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Neznalosť práva každému škodí.

Dôkazy majú väčšiu platnosť ako svedkovia.

Nijaký zákon nie je dosť výhodný pre všetkých.

Prvý na rade je vždy ten, kto vytřča z radu.

Ak sa človek prestane mať na pozore, môže prísť nielen o živobytie, ale i o život.

Nikto nemôže mať všetko odrazu - aj krásu aj rozum.