Murphy radí
Na čo má človek rozum
Z každého pravidla existuje aspoň jedna výnimka. Platí to aj pre Kohnovo pravidlo zdravého rozumu: „Nad všetkým rozmýšľať!“ Niekedy totiž prílišné rozumovanie môže človeka pripraviť o rozum.
Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.
Pýtajú sa žobráka: „Čo sa nosí najťažšie?“ „Prázdny mešec“, odpovedá žobrák bez váhania.
(Zrnká úsmevu)
O manželstve a veciach s tým súvisiacich
Žena sa bojí o svoju budúcnosť len dovtedy, kým sa nevydá.
Dva problémy sa navzájom nikdy nevykrátia, ale znásobia.
Na druhý deň po svadbe vám manžel vysvetlí, že tú istú nevestu nosí na rukách vždy iba raz a nákupy v rukách už vôbec nie.
(Murphyho zákonník)
Murphyho postrehy
Príslovie hovorí, že to, čo môžeš urobiť zajtra a pozajtra, máš spraviť dnes a budeš mať dva dni voľna. Ale ak to, čo máš urobiť zajtra a pozajtra, odložíš, na popozajtra budeš mať tiež dva dni voľna.
Život má aj svoje dobré stránky – len sa k nim dá ťažko prelistovať.
Kde pijú, pi. Kde jedia, jedz. Kde pracujú, radšej nezavadzaj.
(Murphyho zrnká II)
O podnikaní a vede - VII. večer
Keď konečne pochopíš všetky výnimky, nebudeš mať ani poňatia o tom, o akom pravidle bola pôvodne reč.
Tajomstvom pružnosti je nerozhodnosť.
Stavbári svojim zákazníkom môžu odporučiť, aby si pod krivé múry domov vysadili popínavé rastliny, chyby lekárov však končia v hrobe.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Dobrá rada stojí groš
S gordickým uzlom sa trápili mnohí – a nič. Až prišiel jeden, ktorý si nelámal hlavu hlúposťami a problém rozpletenia uzla zmietol zo sveta jednou ranou dobre nabrúseného meča. Zdá sa, že keby viacerí nasledovali jeho príklad, bol by život oveľa jednoduchší.
Za skúsenosti platíme veľmi draho, hoci opotrebované ich môžeme dostať oveľa lacnejšie. (Židovské príslovie)
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
(Zrnká úsmevu)