Murphy radí
Zákony života
Pokazená vec sa vie maskovať lepšie ako prieskumník.
Okolnosti sa vždy usporiadajú tak, aby privodili katastrofu.
Ak ste na dne, nevyskakujte, ale radšej sa dobre držte, aby ste sa cezeň nepreborili.
(Murphyho zákonník)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Mnohí si trúfajú na viac, ako v skutočnosti dokážu.
Tí, ktorí sú prvý v rade, sú vždy aj prví na rane.
Čo nebije priamo do očí, zostane nepovšimnuté.
(Murphyho zákony v bájkach)
Nebo je v nebi
Každý má takého boha akého si zaslúži. (Troyat)
Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!
O Bohu je známe, že je všemohúci a vševediaci. Napriek tomu sa nikdy nemieša do obchodov, ktoré robia medzi sebou smrteľníci. Zlé jazyky tvrdia, že preto, lebo raz sa už popálil.
(Zrnká úsmevu)
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)
Murphy a šťastie
V každej organizácii je vyhradené aspoň jedno miesto pre hlupáka. Len sa nevie, ktoré to je.
Tam, kde je hlúposť dostatočným vysvetlením, netreba hľadať iné vysvetlenia.
Na to, aby človek mal šťastie nestačí byť hlúpym.
(Murphyho Zbierka zákonov)