Murphy radí
Murphyho zákony po slovensky
Nešťastie nečaká za rohom, nešťastie ti ide oproti.
Najhoršie veci najčastejšie postihujú najlepších ľudí.
Nešťastie chodí po horách, pomedzi ľudí, čaká na teba za rohom, chodí ti oproti a práve teraz sa ti ide prihodiť.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Márnivosť môže byť nebezpečná
Nakoniec aj z dobrého jedna človeka rozbolí brucho.
Ľahšie je zmeniť výzor sto ľudí ako povahu jedného z nich.
Len somár sa snaží o to, na čo nemá, bežať ako kôň.
(Murphyho zákony v bájkach)
Aj koniec má svoj čas - posledný večer
Opakujúca sa kríza je dôkazom nedbalosti a lenivosti šéfa.
Krátke časové úseky, aj keď ich je veľký počet, sú nanič, pretože sa neustále začína od začiatku.
Najčastejšou príčinou zlyhania šéfa je jeho neochota, resp. neschopnosť adaptovať sa na nové podmienky.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Murphy optimista
Ak ste stratili tvár, nič sa nedeje – môžete si vybrať masku podľa svojho výberu.
Ak sa veci pokazia, svet sa ešte preto nezrúti – práve naopak, tá kopa pokazených harabúrd mu nedovolí padnúť.
Ak nemáte na to, aby ste v tíme hrali prím, určite máte na to, aby ste ich deprimovali.
(Murphyho zákonník)
Oheň a voda
Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
(Zrnká úsmevu)