Na čo človek siahne, to pokazí. A to, na čo nedosiahne, sa zo strachu pred človekom pokazí samo.

Nie je isté, či je vesmír nekonečný. Isté je len to, že problémy koniec nemajú.

Pred začiatkom hry sa vždy zdá, že je tu šanca na víťazstvo. Buďme radi, že je tomu tak a nie naopak.

Ako náhle máte to, čo ste chceli mať, dostanete chuť na niečo iné.

Neexistuje zmluva, z ktorej by dobrý advokát neurobil bezcenný zdrap papiera.

Dve za sebou idúce rany osudu sú vždy len predzvesťou začiatku.

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Ak ste stratili tvár, nič sa nedeje – môžete si vybrať masku podľa svojho výberu.

Ak ste klopali a nebolo vám otvorené, skúste ešte ukázať tisícku.

Ak ste ešte nedostali rozum, riaďte sa vlastnou hlavou.