Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Odkladanie, ktoré vydrží až dovtedy, kým sa úloha nestane nepotrebnou, môže celkom vylúčiť nutnosť pracovať.

Odkladanie vylučuje nudu – ten, kto všetko odkladá, nemá nikdy pocit, že nemá čo robiť.

Ak sa niečo začne meniť, bude sa to robiť dovtedy, pokiaľ už nezostane čas na ďalšie zmeny.

Dĺžka debaty o probléme je v obrátenom pomere k jeho zložitosti.

Aj to najväčšie zlo má svoj malý začiatok, nad ktorým vždy pohŕdavo mávnete rukou.

To, že ste dnes na tom ešte dobre, neznamená, že zatra nebudete mať problémy.

Nie je vládca nad zákonmi, ale zákony nad vládcom.

Z klamstva sa nemôže stať pravda.

Neznalosť práva každému škodí.