Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“

Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.

Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...

Dobrého veľa nebýva, zato zlé prichádza v húfoch.

Veľké oči vedú k prázdnemu žalúdku.

Ľudský strach z vecí rastie úmerne s ich neobvyklosťou.

Optimista si myslí, že žijeme v jednom z najlepších svetov. Pesimista sa bojí toho, že naozaj v ňom žijeme.

Mýliť sa je ľudské, ale na vojne to spravidla stojí život.

Bohovia síce medzi sebou vedú vojny, ale sami v nich nebojujú – na to majú ľudí.

Tam, kde je hlúposť dostatočným vysvetlením, netreba hľadať iné vysvetlenia.

To, že máte šťastie, ešte nezaručí, že vyhráte.

Hlúposť je nevyliečiteľná choroba.