Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Kedykoľvek sa treba vyhovoriť, vyhovorte sa na počítač.

Kto verí tomu, čo počuje, je šťastný. Kto pochybuje, je múdry.

Všetky počítače vedie čakať tou istou rýchlosťou.

Ľudský strach z vecí rastie úmerne s ich neobvyklosťou.

Tí, ktorí sú prvý v rade, sú vždy aj prví na rane.

Priateľ vám najlepšie pomôže s tým, čo vôbec nepotrebujete.

Keď sa vám vidí, že najhoršie máte už za sebou, ste obrátený na opačnú stranu.

Všetko zlé, rovnako ako všetko dobré sa neustále rozvíja. Ak na chvíľu prestanete dávať pozor, v tom momente ste v kaši až po uši.

Občas treba veciam trochu pomôcť a postrčiť ich, aby sa kazili rýchlejšie.