Murphy radí
Ako si komplikovať život - II. večer
To, čo sa má točiť, sa točí vždy opačným smerom ako sa očakávalo.
Ak by bolo lacnejšie kúpiť nové zariadenie, podnik zo zásady bude opravovať staré.
Ak sa na akomkoľvek mieste výpočtu môže urobiť chyba, tak sa aj urobí.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Ako bojovať s klebetou
Veta, utrúsená v správnom čase pred správnym človekom je účinnejšia ako krabica semtexu.
Väčšina ľudí si zaslúži povesť, ktorú majú.
O klebetení platí dvojnásobne, že zručnosť sa získava cvičením.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Sláva a peniaze...
Ľudské myslenie stráca zmysel, keď nemá žiadny určitý cieľ. (Montaigne)
Len skúsenosťou prichádzame k vlastnému názoru na veci. A jedine tí, ktorí sa na veci pozerajú vlastnými očami, majú vyhliadku na úspech. (Tomáš Baťa)
Máme radi ľudí, ktorí povedia priamo, čo si myslia. Za predpokladu, že si myslia to isté, čo aj my. (Mark Twain)
(Myšlienky bez cla)
Murphyho postrehy
Kde pijú, pi. Kde jedia, jedz. Kde pracujú, radšej nezavadzaj.
Jeden iniciatívny blbec je horší ako teroristické komando!
Keď sa šťastie unaví, sadne si aj na somára. Ale nie je radno sa na to spoliehať. Ukazuje sa, že šťastie má svinsky dobrú kondíciu.
(Murphyho zrnká II)
Oheň a voda
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)