Tango ako prostriedok vzájomnej komunikácie
18. 1. 2010
Argentínske tango je nielen tanečný, ale aj hudobný štýl, pochádzajúci z dvoch veľkých svetových prístavov – z argentínskeho Buenos Aires a paraguajského Montevidea. Jeho vznik je silne spätý so sociálnou vrstvou, ktorú tvorili imigranti a takzvaní portenos, teda ľudia, ktorí sa už narodili v prístave. Muži sa po tvrdej práci chceli trochu pobaviť a najmä sexuálne rozptýliť.
A na to nebolo lepších miest, ako kaviarne, bary, kreolský cirkus či nevestince, ktoré sa často vydávali za tanečné podniky so zadnou miestnosťou, kde si tanečnice odchytávali robotníkov a dojednávali obchody. Preto sa až do začiatku dvadsiateho storočia tango považovalo za tanec spodných vrstiev. Napriek tomu ho radi a vo veľkom, samozrejme tajne, tancovali aj ľudia z vyššej spoločnosti,. Dáma by na verejnosti tango nikdy nepredviedla, prostitútka ho zasa naopak, považovala za súčasť svojej práce. Keď argentínske tango priviezli bohatšie vrstvy do Paríža, ten pred ním doslova pokľakol. No a odtiaľ už tango malo len kúsok do celého sveta.
Charakteristickým prvkom argentínskeho tanga je uzavreté držanie tela, čo znamená, že pár tancuje pri sebe tak blízko, že nevidno žiadnu medzeru medzi telami. Druhým poznávacím znamením argentínskeho tanga je pauza, ktorá umožňuje tancujúcim akýsi tanečný dialóg, kedy sa jeden zastaví a druhý pokračuje, bez toho aby opustil pevné objatie. Tradičné školy tanga učia, že vedúce postavenie v sedemdesiatich percentách má muž. On iniciuje pohyby, zatiaľ čo žena cíti príkazy a časovanie z jeho tela. Liberálnejšie školy povoľujú rozdelenie vedenia medzi mužom a ženou pol na pol. Všetko však závisí predovšetkým od samotného páru, keďže tango je založené najmä na vzájomnej komunikácii.
(Zdroj: TOPKY)