Svet vo veľkom zbrojí
24. 4. 2017
Vojenské výdavky sa vlani zvýšili v globálnom meradle už druhý rok po sebe, pričom takáto situácia nastala prvýkrát od roku 2011. V prepočte dosiahli približne 1,686 bilióna dolárov (1,572 bilióna eur), čo predstavuje nárast o 0,4 percenta oproti roku 2015, vyplýva podľa agentúry DPA z dnes zverejnenej správy renomovaného Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI).
Vojenské výdavky však vykazujú značné regionálne rozdiely: zatiaľ čo ich rast bol zaznamenaný v Ázii, Oceánii, strednej a východnej Európe a severnej Afrike, klesajúci trend majú v Strednej a Južnej Amerike, v karibskej oblasti, na Blízkom východe a v subsaharskej Afrike. Jednoznačným lídrom rebríčka sú stále USA, ktoré vlani minuli na armádu celkom 611 miliárd dolárov (nárast o 1,7 percenta). Druhé miesto obsadila Čína s výdavkami vo výške 215 miliárd dolárov (nárast o 5,4 percenta), tretie je Rusko so sumou 69,2 miliardy dolárov (nárast o 5,9 percenta). Saudská Arábia, ktorá bola v roku 2015 na tretej priečke mieste, skončila tentoraz štvrtá. Napriek tomu, že táto krajina je zapojená do viacerých regionálnych konfliktov, jej vojenské výdavky klesli podľa SIPRI o 30 percent na 63,7 miliardy dolárov. Inštitút to pripisuje poklesu príjmov z predaja ropy. Naopak India zvýšila svoje výdavky o 8,5 percenta na 55,9 miliardy dolárov čo ju posunulo na piate miesto pred Francúzsko a Veľkú Britániu.
zdroj: hnonline.sk
Tesco dopláca za 235-miliónovú pokutu
12. 4. 2017
Britský maloobchodný reťazec Tesco zaznamenal v obchodnom roku 2016/17 pokles zisku, ale menší, ako mu predpovedali analytici. Dôvodom nižšieho zisku bola pokuta za účtovný škandál z roku 2014. Tesco sa priznalo, že si v 1. polroku 2014/15 výrazne nadhodnotilo svoje zisky.
Prevádzkový zisk Tesca bez započítania jednorazových položiek sa za 12 mesiacov do konca februára 2017 zvýšil o 30 percent na 1,28 miliardy libier (1,5 miliardy eur) z 944 miliónov GBP v predchádzajúcom roku 2015/16. Výsledok prekonal odhady analytikov, ktorí Tescu predpovedali zisk 1,26 miliardy GBP. Ale po odpočítaní jednorazových položiek, vrátane pokuty vo výške 235 miliónov GBP, zisk reťazca pred zdanením za celý uplynulý finančný rok klesol o 39 percent na 145 miliónov GBP z 202 miliónov GBP rok predtým. Spoločnosť ďalej uviedla, že jej tržby za celý obchodný rok vzrástli o 1 percento a v poslednom 4. kvartáli sa zvýšili o 0,7 percenta. Generálny riaditeľ Dave Lewis verí, že aj v novom finančnom roku budú tržby rásť a reťazec dosiahne dobré výsledky. Lewis chce, aby Tesco do roku 2020 vykázalo prevádzkový zisk 3,5 až 4 pence z každej libry, ktorú zákazníci minú v jeho obchodoch. Tržby spoločnosti rastú už päť kvartálov v rade a prevádzkové náklady v rámci reštrukturalizácie stlačil o 1,5 miliardy GBP.
zdroj: hnonline.sk
Od zajtra ide do obehu nová eurobankovka
4. 4. 2017
Nová bankovka série Európa v hodnote 50 eur bude v utorok 4. apríla uvedená do obehu na Slovensku i v celej eurozóne. Vylepšený vzhľad novej „päťdesiatky“ predstavili zástupcovia Národnej banky Slovenska (NBS) na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave.
Ako pripomenul riaditeľ odboru riadenia peňažnej hotovosti Andrej Slížik, prvými eurobankovkami sa začalo platiť 1. januára 2002 v 12 krajinách eurozóny. Dnes už eurom platí viac ako 338 miliónov ľudí v 19 štátoch a hodnota obeživa dosiahla 1111 miliárd eur. Neustály technologický a technický pokrok v oblasti výroby bankoviek podľa neho umožňuje vyrobiť a používať kvalitnejšie eurové bankovky. „Sofistikované ochranné prvky, najmodernejšia technológia výroby bankovkového papiera a samotnej tlače bankoviek vytvorili možnosti pre výrobu významne kvalitnejších bankoviek novej série v porovnaní s tou predchádzajúcou,“ uviedol Slížik. Nová „päťdesiatka“ je už štvrtou nominálnou hodnotou z eurobankoviek série Európa. Jej dizajn bol zverejnený pred deviatimi mesiacmi. Vyrobených bolo 5,4 miliardy kusov bankoviek v deviatich európskych ceninových tlačiarňach. Na Slovensku treba podľa údajov centrálnej banky adaptovať na novú sériu 24 590 strojov, zariadení, prístrojov a overovačov.
zdroj: hnonline.sk
Obchody budú zatvorené viac ako 15 dní v roku
28. 3. 2017
Slovensko rozšíri existujúci zákaz maloobchodného predaja o ďalšie štátne sviatky a dni pracovného pokoja. Rozhodol o tom dnes zmenou zákona parlament. Po novom budú obchody po podpise zákona prezidentom až na výnimky povinne zatvorené 15 dní v roku a čiastočne aj 24. decembra.
Týmito dňami budú: 1. január, 6. január, Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok počas celého dňa, 1. máj, 8. máj, 5. júl, 29. august, 1. september, 15. september, 1. november, 17. november, 24. december po 12. hodine, 25. december a 26. december. Celkovo mali doteraz zamestnanci v maloobchode voľno 3,5 dňa. Počet týchto dní sa po novom rozšíri. V prípade zatvorenia obchodov počas Veľkonočného pondelka pôvodne poslanci počítali so zatvorením obchodov len do 14. hodiny. Parlament však schválil pozmeňujúci návrh Ľuboša Blahu (Smer-SD) a obchody budú v tento pondelok zatvorené celý deň. Schválením ďalšieho pozmeňujúceho návrhu Mariána Kéryho (Smer-SD) sa upraví maloobchodný predaj aj počas 8. mája a 1. septembra, kedy bude platiť výnimka na predaj kvetov a 1. novembra má tiež platiť výnimka na predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta. Počas sviatkov či dní pracovného pokoja u nás budú môcť mať naďalej otvorené napríklad čerpacie stanice, lekárne či predajcovia suvenírov. Obmedzenie sa nedotkne ani podnikateľov, ktorí nezamestnávajú pracovníkov, ale zákazníkov obsluhujú sami.
zdroj: hnonline.sk
Amerika znižuje rozpočet na rozvojovú pomoc
21. 3. 2017
Podľa návrhu, ktorý americká vláda predložila na rokovanie do Kongresu, by mali prostriedky vynakladané na tzv. mäkké nástroje zahraničnej politiky Spojených štátov amerických klesnúť o viac než tretinu. Presunúť by sa mali do rozpočtovej kapitoly určenej na armádu. A teda na tvrdý nástroj zahraničnej politiky. Vo svojej analýze o tom informoval špecializovaný portál Devex.
Jeden z mnohých argumentov Trumpovho tímu je, že finančné zdroje aj tak nie sú vždy využívané efektívne a neraz končia napríklad na účtoch skorumpovaných úradníkov či miestnych vojenských vodcov. Podobné diskusie sa pritom často objavujú aj v Európe. “Môže to byť otázka života a smrti,” hovorí na margo tejto otázky slovenská humanitárna pracovníčka Mária Sliacka. Ilustruje to na príklade prepravy pomoci do konfliktom postihnutej oblasti. “Predstavte si, že cestujete s kamiónom plným humanitárnej pomoci, zastavíte na check-pointe a ozbrojenci vám povedia, že máte na výber - buď im dáte kus nákladu, alebo vám zastrelia, či zbijú človeka,” vysvetľuje. Zvyšok nákladu sa však k adresátom dostane a reálne im pomôže. Pomoc podľa nej so sebou prirodzene nesie mnohé riziká, pretože nefunguje v ideálnych podmienkach. S inými problémami sa zas stretávajú realizátori rozvojovej spolupráce či projektov obnovy po rôznych katastrofách. Teda dlhodobých projektov, ktoré neraz zahŕňajú výstavbu infraštruktúry. Pri nej sa, podobne ako u nás, objavujú podozrenia na korupciu.
zdroj: hnonline.sk