Murphy radí
Žiadna hlava nie je dokonalá
Svet je plný prekvapení a väčšina z nich je nepríjemná.
Len blázni sa tlačia tam, odkiaľ blázni pred chvíľou dišli.
Tí, čo majú, nikdy nedávajú. Tí, čo dávajú, nikdy nebudú mať.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Prečo máme radi informáciu?
Cena informácie sa mení podľa toho, na ktorej strane kontajnera sa nachádzate.
Užitočné informácie treba z človeka vytĺkať, neužitočné ho utlčú.
Kto chce prežiť, musí sa správať ako rímske husi – vedieť, kedy zagágať a kedy držať zobák.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Murphyho zákonník
Život je ako rebrík do kurína – krátky, celý posratý, a navyše na jeho konci čaká drevená krabica.
Ak susedovi zdochne krava, zasiahla božia spravodlivosť. Ak si sused kúpi auto, je to do neba volajúce pekelná nespravodlivosť.
Ak necháte advokáta, aby písal zmluvu za vás, do roka vyjdete na psí tridsiatok.
(Murphyho zrnká II)
Žiadna správa nie je iba dobrá
Miesto, z ktorého sa najlepšie kibicuje, je vždy hráčovi za chrbtom.
Dnes je toľko informácií o všetkom, že už ničomu nerozumieme.
Často je lepšie nič nevedieť a vždy je rozumnejšie nič nehovoriť.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Svetlá budúcnosť
Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“
Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“
Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“
(Myšlienky bez cla)