Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
(Zrnká úsmevu)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Dobrého veľa nebýva, zato zlé prichádza v húfoch.
Nič nie je väčšie a silnejšie ako strach.
Ani tá najlepšia lesť nefunguje naveky.
(Murphyho zákony v bájkach)
Murphy a šťastie
V každej organizácii je vyhradené aspoň jedno miesto pre hlupáka. Len sa nevie, ktoré to je.
To, že máte šťastie, ešte nezaručí, že vyhráte.
Jeden hlupák dokáže skomplikovať veci natoľko, že si s nimi neporadí ani tisíc múdrych.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Nevytesané pravdy - I. večer
Ak sa zdá, že sa nám začína dariť, určite sme niečo prehliadli.
Priatelia prichádzajú a odchádzajú, ale nepriateľov je stále viac a viac.
Nič nie je natoľko pokazené, aby sa to nedalo ešte pokaziť, takže zhoršovanie vecí nie je v konečnom dôsledku ničím ohraničené.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Márnivosť môže byť nebezpečná
Čim je človeku lepšie, tým menej myslí na zadné kolieska.
Nakoniec aj z dobrého jedna človeka rozbolí brucho.
Kto dokáže z vlastného nedostatku urobiť prednosť, neumrie chudobný.
(Murphyho zákony v bájkach)