Štruktúra a prevádzka informačného systému územného plánovania a výstavby
14. 4. 2025
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania a výstavby, o obsahu podaní a obsahu a rozsahu dokumentácie stavby.
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ustanovuje portál výstavby. Portál výstavby je časť informačného systému územného plánovania a výstavby, ktorý spravuje úrad na úseku výstavby a štátneho stavebného dohľadu. Portál výstavby obsahuje úložisko dokumentácie, register výstavby, register stavieb, zoznam dotknutých orgánov, zoznam dotknutých právnických osôb, zoznam reprezentatívnych združení vlastníkov informačných zariadení. Úložisko dokumentácie je dátové úložisko určené na ukladanie dokumentácie stavby a jej dokladovej časti v elektronickej podobe. Register výstavby slúži na evidenciu všetkých stavieb a ich dokumentácie, ktorých podania sa uskutočnili ako elektronické podania alebo do elektronickej podoby konvertované listinné podania stavebným úradom, vo fáze povoľovacích procesov stavby až do uvedenia stavby do trvalého užívania alebo do vydania overovacej doložky ohlásenej stavby. Register výstavby obsahuje formuláre na príslušné podanie vrátane informácie o rozsahu a obsahu potrebnej dokumentácie stavby. Register stavieb obsahuje údaje o všetkých stavbách, ktoré sa od 1. apríla 2025 uviedli do trvalého užívania alebo im bola vydaná overovacia doložka ohlásenej stavby a ktorých podanie sa uskutočnilo ako elektronické podanie. Údaje o stavbách v registri stavieb nie sú verejne prístupné. Prístup do webového rozhrania informačného systému je možný po registrácii používateľa a jeho prihlásení pomocou mena a hesla, elektronickým občianskym preukazom (eID prihlásenie) alebo iným podporovaným autentifikačným prostriedkom. Využitie niektorých funkcií informačného systému je možné len po eID prihlásení alebo po prihlásení iným podporovaným autentifikačným prostriedkom.
K
Zmeny v ochrane pamiatkového fondu
30. 5. 2018
V zákone o ochrane pamiatkového fondu sa dopĺňa nová kompetencia Pamiatkového úradu Slovenskej republiky po novele zákona o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty.
Novou kompetenciou pamiatkového fondu je vydávanie odborných stanovísk o pamiatkovej hodnote predmetu kultúrnej hodnoty na účely vývozu predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky a zavedením možnosti pamiatkového úradu zriadiť si právnickú osobu na spracovanie odborných úloh a výkon odborných prác súvisiacich s ochranou a obnovou pamiatkového fondu, napríklad na zabezpečenie budovania študijných, vývojových, reštaurátorských a analyticko-technologických pracovísk a laboratórií a reštaurátorských prác a vykonávania výchovnej a propagačnej činnosti.
Zmeny pre vlastníka kultúrnej hodnoty
30. 5. 2018
Vychádzajúc zo skúseností získaných z doterajšej aplikačnej praxe, s cieľom zefektívnenia, spružnenia celého procesu posudzovania žiadosti vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty o povolenie vývozu, ako aj s cieľom zabezpečenia adekvátneho odborného posúdenia predmetu kultúrnej hodnoty subjektmi relevantnými pre oblasť ochrany hnuteľného kultúrneho dedičstva (inštitucionálnymi autoritami) sa upravuje novelou zákona viacero oblastí.
K úprave dochádza v spôsobe predkladania žiadosti vlastníkom predmetu kultúrnej hodnoty, k úprave postupu správneho orgánu pri posudzovaní žiadosti o povolenie na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky do zahraničia, ako aj úprava spôsobu posudzovania žiadosti o povolenie na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky (ako podklad pre rozhodnutie o žiadosti sa zavádzajú odborné stanoviská relevantných inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry).
V nadväznosti na povinnosť štátu chrániť kultúrne dedičstvo na svojom území proti nezákonnému vývozu, ktorá vychádza aj z UNESCO Dohovoru o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov, sa spresňuje forma, ktorou je predajca predmetu kultúrnej hodnoty povinný informovať nadobúdateľa predmetu kultúrnej hodnoty o povinnostiach vyplývajúcich z právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky a v nadväznosti na uvedené sa rozširuje aj rozsah oblastí, ktoré sú predmetom kontroly vykonávanej ministerstvom kultúry. V súlade so zmenami sa upravuje aj doterajšie znenie skutkových podstát priestupkov.
Spoločná nehnuteľnosť v zákone o pozemkových spoločenstvách
24. 5. 2018
Novelou zákona o pozemkových spoločenstvách sa mení definícia spoločnej nehnuteľnosti.
Spoločnou nehnuteľnosťou sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá môže pozostávať z viacerých pozemkov a na ktorú sa vzťahovali osobitné predpisy. Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti možno zrušiť a vyporiadať podľa osobitného predpisu. Spoločnou nehnuteľnosťou nie je stavba. Od pozemku alebo pozemkov patriacich do spoločnej nehnuteľnosti možno na základe rozhodnutia spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti na zhromaždení oddeliť novovytvorený pozemok (oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti). Oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti prestáva byť spoločnou nehnuteľnosťou dňom zápisu v katastri nehnuteľností. Oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti sa stáva spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou, ak jej vlastníci nerozhodnú inak. Vznik nového pozemku patriaceho do spoločnej nehnuteľnosti nie je oddelením časti spoločnej nehnuteľnosti.
Zmeny pre vojakov
30. 4. 2018
Dňa 13. 3. 2018 bola schválená novela zákona o brannej povinnosti, ktorý upravuje podmienky na zaradenie vojakov v zálohách do aktívnych záloh.
Podľa platnej právnej úpravy vojenský útvar uhrádza náklady na náhradu mzdy zamestnávateľovi za zamestnanca za čas pravidelného cvičenia a plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky vrátane nevyhnutného času na prepravu z miesta trvalého pobytu do miesta pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl a späť. Aplikačná prax ukázala potrebu upraviť náhradu príjmu aj v prípade, ak vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh nemá postavenie zamestnanca, ale je napríklad samostatne zárobkovo činnou osobou. Zamestnávateľovi sa ustanovuje okrem náhrady mzdy za zamestnanca refundovať aj náklady spojené s platením poistného za zamestnávateľa na sociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie. Nárok na pomernú časť hodnostného platu vojaka v aktívnej zálohe sa precizuje len za čas prítomnosti vojaka v aktívnej zálohe na pravidelnom cvičení a plnení úloh ozbrojených síl.
Tiež sa spresňuje zaraďovanie do aktívnych záloh tak, aby do aktívnych záloh mohol byť zaradený aj vojak v zálohe, ktorý dosiahol vojenskú hodnosť najviac o jeden stupeň nižšiu alebo o dva stupne vyššiu než aká sa vyžaduje na výkon funkcie, do ktorej má byť zaradený. Podmienkou je, že vojenská hodnosť, ktorú vojak v zálohe dosiahol, je v tom istom hodnostnom zbore ako požadovaná vojenská hodnosť na funkciu.