Štruktúra a prevádzka informačného systému územného plánovania a výstavby
14. 4. 2025
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania a výstavby, o obsahu podaní a obsahu a rozsahu dokumentácie stavby.
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ustanovuje portál výstavby. Portál výstavby je časť informačného systému územného plánovania a výstavby, ktorý spravuje úrad na úseku výstavby a štátneho stavebného dohľadu. Portál výstavby obsahuje úložisko dokumentácie, register výstavby, register stavieb, zoznam dotknutých orgánov, zoznam dotknutých právnických osôb, zoznam reprezentatívnych združení vlastníkov informačných zariadení. Úložisko dokumentácie je dátové úložisko určené na ukladanie dokumentácie stavby a jej dokladovej časti v elektronickej podobe. Register výstavby slúži na evidenciu všetkých stavieb a ich dokumentácie, ktorých podania sa uskutočnili ako elektronické podania alebo do elektronickej podoby konvertované listinné podania stavebným úradom, vo fáze povoľovacích procesov stavby až do uvedenia stavby do trvalého užívania alebo do vydania overovacej doložky ohlásenej stavby. Register výstavby obsahuje formuláre na príslušné podanie vrátane informácie o rozsahu a obsahu potrebnej dokumentácie stavby. Register stavieb obsahuje údaje o všetkých stavbách, ktoré sa od 1. apríla 2025 uviedli do trvalého užívania alebo im bola vydaná overovacia doložka ohlásenej stavby a ktorých podanie sa uskutočnilo ako elektronické podanie. Údaje o stavbách v registri stavieb nie sú verejne prístupné. Prístup do webového rozhrania informačného systému je možný po registrácii používateľa a jeho prihlásení pomocou mena a hesla, elektronickým občianskym preukazom (eID prihlásenie) alebo iným podporovaným autentifikačným prostriedkom. Využitie niektorých funkcií informačného systému je možné len po eID prihlásení alebo po prihlásení iným podporovaným autentifikačným prostriedkom.
K
Povinnosti obce v súvislosti s komunálnym odpadom
3. 12. 2021
Každá obec má v súvislosti s komunálnymi odpadmi viaceré povinnosti upravené zákonom o odpadoch.
Obec je povinná zabezpečiť zber a prepravu zmesového komunálneho odpadu vznikajúceho na jej území na účely jeho zhodnotenia alebo zneškodnenia v súlade so zákonom o odpadoch vrátane zabezpečenia zberných nádob zodpovedajúcich systému zberu zmesového komunálneho odpadu v obci, ďalej je povinná na svojom území zabezpečiť zavedenie a vykonávanie triedeného zberu nasledovných zložiek komunálneho odpadu:
a) biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu okrem toho, ktorého pôvodcom je fyzická osoba - podnikateľ a právnická osoba, ktorá prevádzkuje zariadenie spoločného stravovania,
b) jedlých olejov a tukov z domácností a
c) biologicky rozložiteľných odpadov zo záhrad a parkov vrátane odpadu z cintorínov.
Obec je ďalej povinná zabezpečiť zavedenie a vykonávanie triedeného zberu komunálnych odpadov pre papier, plasty, kovy, sklo a kompozitné obaly na báze lepenky, tiež je povinná umožniť výrobcovi elektrozariadení a výrobcovi prenosných batérií a akumulátorov, príslušnej tretej osobe alebo príslušnej organizácii zodpovednosti výrobcov na ich náklady zaviesť a prevádzkovať na jej území systém oddeleného zberu elektroodpadu z domácností a použitých prenosných batérií a akumulátorov a užívať v rozsahu potrebnom na tento účel existujúce zariadenia na zber komunálnych odpadov, ďalej je povinná umožniť organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly, na náklady tejto organizácie, zber vytriedených zložiek komunálnych odpadov, na ktoré sa uplatňuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, a to na základe zmluvy medzi obcou a organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly.
V súvislosti so zberom komunálneho odpadu, je obec povinná zabezpečiť podľa potreby, najmenej dvakrát do roka, zber a prepravu objemných odpadov, drobných stavebných odpadov v rozsahu do 1 m3 od jednej fyzickej osoby, ak v obci nebol zavedený ich množstvový zber a oddelene zbieraných zložiek komunálneho odpadu z domácností s obsahom nebezpečných látok na účely ich zhodnotenia alebo zneškodnenia. Táto povinnosť sa nevzťahuje na obec, ktorá má menej ako 5 000 obyvateľov a na jej území je zriadený zberný dvor.
Pre potreby svojich obyvateľov a pre právnické osoby so sídlom na jej území je obec povinná zverejniť na svojom webovom sídle podrobný všeobecne zrozumiteľný popis celého systému nakladania s komunálnymi odpadmi vrátane triedeného zberu v obci a konkrétnych opatrení zavedených na podporu predchádzania vzniku odpadu na území obce, a pre účely akejsi osvety je tiež povinná zabezpečiť podľa potreby, najmenej jedenkrát do roka, informačnú kampaň zameranú na zvýšenie triedeného zberu biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov.
K
V cenách elektriny sa nafukuje bublina
26. 11. 2021
V októbri sa najskôr Slovakia Energy vzdala slovenského trhu. Pár dní po nej aj jej „matka“ Bohemia Energy v susednej krajine. Aby ich klienti neprišli o prúd v zásuvke, automaticky podľa zákona spadli do záchrannej siete dodávateľov poslednej inštancie. Lenže pravidlá sú v Česku nastavené inak ako na Slovensku. Preto aj zákazníci oboch skrachovaných firiem vyšli z tejto situácie odlišne.
Kým v Českej republike si odberatelia priplatia za energie troj- až päťnásobky, u nás vo väčšine prípadov dostanú ceny ako všetci ostatní. Niekto však na tom predsa len prerobí a sú to práve obchodníci s plynom a elektrinou, ku ktorým „opustení“ zákazníci spadli. Regulačný úrad najskôr zvažoval, že im straty vykompenzuje. Nakoniec sa však podľa zistenia HN rozhodol riešenie nepríjemnej situácie posunúť.
V
Disciplinárny súdny poriadok
24. 11. 2021
Schválený bol nový právny predpis zákon o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok).
Zákon predstavuje realizáciu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2020-2024 v oblasti disciplinárnej právomoci Najvyššieho správneho súdu, ako aj realizáciu Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2021. Zákon bol vypracovaný Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky za aktívnej účasti zástupcov Súdnej rady Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Slovenskej komory exekútorov, Notárskej komory Slovenskej republiky, mimovládneho sektora a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.
Nový zákon je potrebné vnímať v širšom kontexte reformných zámerov v oblasti justície a iných reformných zmien za účelom obnovy dôvery občanov v právny štát. Ústavnou reformou realizovanou ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Podľa čl. 142 ods. 2 písm. c) ústavy bude disponovať disciplinárnou právomocou voči sudcom, prokurátorom a ak tak ustanoví zákon, aj voči iným osobám, disponovať práve najvyšší správny súd.
V nadväznosti na vyššie uvedené a v kontexte novej ústavnoprávnej úpravy prestala byť aktuálna súčasná právna úprava disciplinárnej právomoci a disciplinárneho konania voči jednotlivým právnickým povolaniam, ktorá je upravená v osobitných predpisoch, menovite voči sudcom, prokurátorom a iným osobám, ktoré sa predkladateľ rozhodol podriadiť pod disciplinárnu právomoc novozriadeného najvyššieho správneho súdu prostredníctvom tohto nového zákona. Rovnako tak aj samotná dikcia čl. 142 ods. 2 písm. c) ústavy naznačuje, že zákonodarca cielene vytvoril priestor pre vznik nového zákona, ktorý nahradí súčasnú nekonzistentnú právnu úpravu a zavádza jednotnú úpravu disciplinárneho konania tak, aby bola v súlade s platným znením ústavy. Okrem toho bol ústavnoprávnym základom pre vypracovanie zákona aj čl. 143 ods. 2 ústavy.
Cieľom zákona je preto upraviť a zjednotiť procesnú úpravu disciplinárneho konania vo veciach sudcov, prokurátorov, notárov a súdnych exekútorov pred najvyšším správnym súdom. Zároveň príde k odstráneniu súčasného neefektívneho, v mnohých prípadoch až nefunkčného stavu disciplinárnych konaní.
K
Odborné vzdelávanie a príprava
24. 11. 2021
Novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bola predložená na základe požiadaviek aplikačnej praxe a výsledkov Národného projektu Zvyšovanie atraktivity a kvality odborného vzdelávania a prípravy.
Zákona okrem iného reaguje na aplikačnú prax v oblasti odstránenia administratívnej záťaže pri vstupe odboru vzdelávania učiteľstvo pre materskej školy a vychovávateľstvo do systému duálneho vzdelávania a zavádza možnosť vstupu centier pre deti a rodiny a subjektov, ktoré vykonávajú opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a poskytovateľov sociálnych služieb do systému duálneho vzdelávania.
Ďalej sa zavádza nový inštitút nadpodnikového vzdelávacieho centra, ktorého cieľom je podporiť predovšetkým vstup malých a stredných podnikov a samostatne zárobkovo činných osôb do systému duálneho vzdelávania, ako aj zvýšiť kvalitu a atraktivitu poskytovaného odborného vzdelávania a prípravy v systéme duálneho vzdelávania ako aj celkovej koordinácie odborného vzdelávania a prípravy zo strany zamestnávateľov a stavovských a profesijných organizácií.
Zákon zároveň zavádza osobitný model experimentálneho overovania odborov vzdelávania na stredných odborných školách, stredných športových školách, stredných umeleckých školách a konzervatóriách, ktorého cieľom je ešte viac zosúladiť potreby trhu práce a zamestnávateľov s ponukou odborov vzdelávania, čo má byť zabezpečené prostredníctvom podávania návrhov na nové odbory vzdelávania cez vecne príslušné stavovské organizácie a profesijné organizácie.
Nová úprava reaguje aj na aplikačnú prax v rámci systému duálneho vzdelávania ďalším odstraňovaním administratívnej záťaže pre zamestnávateľov v procese overovania spôsobilosti pre systém duálneho vzdelávania, zavádza sa možnosť realizovať praktické vyučovanie formou cvičnej práce aj v akreditovanej inštitúcii v rámci praktického vyučovania v zahraničí, rozširujú sa dôvody možnosti výpovede zmluvy o duálnom vzdelávaní zo strany stredných odborných škôl, optimalizuje sa spolupráca strednej odbornej školy so zamestnávateľom v procese prijímania žiakov do systému duálneho vzdelávania za účelom efektívnejšej informovanosti všetkých relevantných subjektov, a zároveň sa upravujú náležitosti ukončenia učebnej zmluvy písomnou dohodou so súhlasom školy a ďalšie náležitosti učebnej zmluvy ako napríklad možnosť uzatvoriť novú učebnú zmluvu s iným zamestnávateľom so súhlasom školy.
Zákona ďalej upravuje náležitosti týkajúce sa praxe hlavného inštruktora a inštruktora a možnosť získať kvalifikáciu hlavného inštruktora alebo inštruktora v neformálnom vzdelávaní a informálnom učení sa, problematiku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na pracovisku zamestnávateľa, stravovanie žiakov vo vlastnom zariadení u zamestnávateľa, či podnikové štipendium pre žiakov v systéme duálneho vzdelávania aj mimo pracoviska praktického vyučovania.
Novela zákona zároveň rozširuje kompetencie Rady zamestnávateľov pre systém duálneho vzdelávania na celý systém odborného vzdelávania a prípravy.
Upravujú sa taktiež ustanovenia o regionálnej stratégii výchovy a vzdelávania na stredných školách a určovanie najvyššieho počtu žiakov prvého ročníka stredných škôl v dennej forme štúdia sa rozširuje aj na odbory nižšieho stredného odborného vzdelávania.
K