Štruktúra a prevádzka informačného systému územného plánovania a výstavby
14. 4. 2025
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania a výstavby, o obsahu podaní a obsahu a rozsahu dokumentácie stavby.
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ustanovuje portál výstavby. Portál výstavby je časť informačného systému územného plánovania a výstavby, ktorý spravuje úrad na úseku výstavby a štátneho stavebného dohľadu. Portál výstavby obsahuje úložisko dokumentácie, register výstavby, register stavieb, zoznam dotknutých orgánov, zoznam dotknutých právnických osôb, zoznam reprezentatívnych združení vlastníkov informačných zariadení. Úložisko dokumentácie je dátové úložisko určené na ukladanie dokumentácie stavby a jej dokladovej časti v elektronickej podobe. Register výstavby slúži na evidenciu všetkých stavieb a ich dokumentácie, ktorých podania sa uskutočnili ako elektronické podania alebo do elektronickej podoby konvertované listinné podania stavebným úradom, vo fáze povoľovacích procesov stavby až do uvedenia stavby do trvalého užívania alebo do vydania overovacej doložky ohlásenej stavby. Register výstavby obsahuje formuláre na príslušné podanie vrátane informácie o rozsahu a obsahu potrebnej dokumentácie stavby. Register stavieb obsahuje údaje o všetkých stavbách, ktoré sa od 1. apríla 2025 uviedli do trvalého užívania alebo im bola vydaná overovacia doložka ohlásenej stavby a ktorých podanie sa uskutočnilo ako elektronické podanie. Údaje o stavbách v registri stavieb nie sú verejne prístupné. Prístup do webového rozhrania informačného systému je možný po registrácii používateľa a jeho prihlásení pomocou mena a hesla, elektronickým občianskym preukazom (eID prihlásenie) alebo iným podporovaným autentifikačným prostriedkom. Využitie niektorých funkcií informačného systému je možné len po eID prihlásení alebo po prihlásení iným podporovaným autentifikačným prostriedkom.
K
Úrad geodézie kartografie a katastra
17. 2. 2025
Po nadobudnutí nového stavebného zákona sa dopĺňa kompetencia Úradu geodézie kartografie a katastra SR pri štátnej správe na úseku geodézie a kartografie o zriaďovanie a vyhlasovanie chránených území bodov geodetických základov.
Nový stavebný zákon neupravuje rozhodovanie o chránenom území, preto je nevyhnutné pre účely zachovania tejto kompetencie ju preniesť na iný orgán, ktorým bude Úrad geodézie kartografie a katastra SR ako ústredný orgán štátnej správy na úseku geodézie a kartografie. Cieľom je ochrana geodetických bodov, do vybudovania ktorých spoločnosť investovala nemalé finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu a ktoré tvoria kostru záväzných geodetických referenčných systémov pre všetky geodetické a kartografické činnosti. Samotné body sú chránené Trestným zákonom, ale v určitých prípadoch je potrebné chrániť aj okolie bodu, aby sa neobmedzilo geodetické meranie z daného bodu. Upravilo sa tiež rozdelenie úloh okresných úradov a právnickej osoby zriadenej úradom týkajúcich sa zabezpečenia správy štátnej dokumentácie. Právnickej osobe zriadenej úradom ako správcovi bodov geodetických základov je potrebné jednoznačne priradiť správu dokumentácie geodetických základov a geodetickej časti hraničného dokumentárneho diela, ktorá túto aktivitu vykonáva samostatne ako jediná už od roku 2013, kedy došlo k presunu okresných úradov pod Ministerstvo vnútra SR v rámci reorganizácie štátnej správy, avšak zákon na túto zmenu nereagoval.
Taktiež sa dopĺňa výnimka pre bezplatné poskytovanie informácií zo štátnej dokumentácie, konkrétne o bezplatné poskytovanie informácií o bodoch geodetických základov. Už aj v súčasnosti sú tieto informácie dostupné v elektronickej forme. Zákon predpokladal odplatu za vydávanie informácií o bodoch geodetických základov v analógovej forme, čo elektronickou dostupnosťou stráca opodstatnenie.
K
Vplyv stavebného zákona na architektov a stavebných inžinierov
12. 2. 2025
Zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch a jeho zmeny nadväzujú na nové regulované povolania Stavebným zákonom, resp. v nadväznosti naň týmto zákonom.
V súvislosti s novým stavebným zákonom sa tiež zavádza pojem odbornej spôsobilosti z dôvodu jeho absencie v doterajšej úprave.
Základné ustanovenia reagujú na túto zmenu a na zmeny v živnostenskom zákone a ustanovujú rozsah povolení, ktoré sú regulovanými slobodnými povolaniami a rozsah činností, ktoré možno vykonávať na základe živnostenského oprávnenia.
Úprava ustanovení o oprávneniach architektov a krajinných architektov reaguje na zmeny ich povinností, ustanovené v novej stavebnej legislatíve. Upravujú sa oprávnenia najmä vo vzťahu ku novej nomenklatúre projektovej dokumentácie, úprave povinností a oprávnení projektanta a procesnému postupu pri konaní o stavebnom zámere, overení projektu stavby a kolaudácii.
V súvislosti s cieľmi novej stavebnej legislatívy, najmä potrebou prípravy novej územnoplánovacej dokumentácie v zmysle zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní a termínov jej obstarania, definovaných v prechodných ustanoveniach tohto zákona, je potrebné zásadne posilniť personálne kapacity územnoplánovacích pracovísk prípravou a autorizáciou nových odborníkov na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie. Vzhľadom na v súčasnosti platnú legislatívu je nevyhnutným podkladom pre výkon tohto povolania autorizácia architekta v plnom rozsahu.
Aby bolo možné rozšíriť prístup k povolaniu, je potrebné vytvorenie aj samostatného povolania „autorizovaný územný plánovač”, ktorému budú zverené len potrebné vyhradené činnosti. Týmto spôsobom je možné rozšíriť prístup k povolaniu aj na osoby, ktoré by s ohľadom na svoje vzdelanie alebo prax nemali možnosť úspešne absolvovať prístup k povolaniu „autorizovaný architekt".
K
Vplyv stavebného zákona na cestný zákon
11. 2. 2025
Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) sa mení vzhšadom na schválenú novú stavebné legislatívu.
Dochádza k precizovaniu pôsobnosti špeciálneho stavebného úradu aj pre vybavovanie ohlásenia stavieb a stavebných úprav pozemných komunikácií. Zároveň sa ustanovuje, že špeciálny stavebný úrad pre diaľnice (Ministerstva dopravy SR) je príslušným aj pre povoľovanie stavieb a ohlasovanie stavieb a stavebných úprav na diaľničnom odpočívadle, ako aj na povoľovanie a vybavovanie ohlásenia stavieb súvisiacich s prevádzkou týchto stavieb.
Dochádza k zmene pojmov v súvislosti s kolaudáciou stavieb podľa nového stavebného zákona. Zároveň v nadväznosti na poznatky z aplikačnej praxe, kedy vlastník vedenia bezdôvodne zdržuje jeho prevzatie a stavebník musí vykonávať jeho údržbu a zabezpečovať prevádzku, sa ustanovuje, že vlastník alebo prevádzkovateľ vedenia, vlastník alebo správca pozemnej komunikácie alebo iného diela je povinný uhradiť stavebníkovi náklady na údržbu, prevádzku a zabezpečenie tejto stavby až do jej prevzatia.
K
Vplyv nového stavebného zákona na súvisiacu legislatívu
11. 2. 2025
V nadväznosti na nový Stavebný zákon je nevyhnutné vykonať úpravy dotknutých predpisov s rovnakým cieľom – zosúladiť ich s novou reguláciou stavebného práva. Tieto zmeny musia nadobudnúť účinnosť spolu so Stavebným zákonom, teda 1. apríla 2025.
Nejde pritom len odstránenie formálneho nesúladu, ktorý by bolo možné preklenúť výkladom, ale o komplexné procesné zmeny, nové inštitúty a odlišný spôsob povoľovania stavieb, ktoré je nevyhnutné reflektovať aj v osobitných predpisoch, aby s účinnosťou novej stavebnej legislatívy od 1. apríla 2025 bolo vzájomné pôsobenie týchto právnych regulácií možné, bezproblémové a dávalo adresátom práva jasnú odpoveď na ich právnu situáciu. Vzhľadom na zmenu v štruktúre nového povoľovacieho procesu na úseku výstavby, ako aj v úprave vydávania záväzných stanovísk dotknutými orgánmi by omeškanie v účinnosti vyvolaných zmien v dotknutých predpisoch spôsobilo komplikácie, až zastavenie povoľovacích procesov stavieb.
Keďže ide o nový zákon, ktorého obsahom sú vyvolané úpravy, všetky vplyvy boli identifikované v rámci legislatívneho procesu k Stavebnému zákonu. Z tohto pohľadu k novému zákonu možno konštatovať, že nad rámec vplyvov nebude mať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a vplyvy na služby verejnej správy pre občana, nebude mať vplyvy na životné prostredie, sociálne vplyvy a vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
K