Stereotyp zabíja ľudskú tvorivosť
1. 9. 2009
Ak celý náš život tvorí len dopredu naplánovaná rutina, náš mozog pomaly, ale iste zlenivie a ťažšie prijíma nové podnety. Keď sa potom stane niečo nepredvídateľné, máme problém. Len horko-ťažko sa vyrovnávame so zmenami.
Pritom, ak vezmeme do úvahy, že v našom svete nie je nič nemenné, zmeny jednoducho nemôžeme ignorovať. Rovnaký stereotyp, ktorý sa deň čo deň opakuje, nebodaj aj celé roky, pomaly, ale iste zabije našu tvorivosť.
Ľudský mozog prirodzene baží po nových informáciách, ktoré určitým svojským spôsobom, podľa toho, aký máme typ osobnosti, spracováva. Angličania na tento spôsob používajú výraz out of box – myslenie mimo škatuľu. Ide o také myslenie, ktoré prekračuje zavedené hranice. Ak si teda položíme otázku, čo v našom živote vytvára hranice, prídeme aj na to, čo našu tvorivosť obmedzuje.
Odborníci, ktorí sa venujú rozvoju kreatívneho myslenia, v tom majú jasno – rozvoj tvorivosti jednoznačne najviac ničia nuda a strach. Prvou príčinou sú najviac ohrození ľudia, od ktorých sa v práci a možno aj v rodine neustále vyžaduje spoľahlivá pravidelnosť pri plnení určitých rutinných úloh. Čím viac činností denne musíme vykonávať v rovnaký čas rovnakým spôsobom, tým väčšia je pravdepodobnosť, že sa „unudíme na smrť“. Naše telo síce pritom nezahynie, ale všetka radosť zo života a s ňou aj tvorivosť, ktorá v prvom rade vychádza z nadšeného prístupu k novým ideám, celkom určite neprežije.
Strachom, čiže druhou príčinou, sú najviac ohrození jedinci s podlomeným sebavedomím. Sú to ľudia, ktorí sa boja, že keby vybočili zo zabehnutých koľají, tak by sa v očiach druhých strápnili. Možno si prestali veriť preto, že ich v určitom životnom období niekto kritizoval zakaždým, keď sa pokúšali niečo samostatne vytvoriť. S najväčšou pravdepodobnosťou túto traumu prežili v detstve alebo v ranej mladosti a katom ich tvorivosti bol jeden z rodičov alebo učiteľov. Rovnako dobre nás však o radosť z tvorby môže rovnako pripraviť i v dospelosti despotický šéf alebo manžel, ktorému nič z toho, čo vytvoríme, „nie je dosť dobré“.
K civilizačným faktorom, ktoré ohrozujú našu tvorivosť, patrí bezmyšlienkovité sledovanie televízie, čítanie brakovej literatúry a iné formy „vymývania mozgov“.
Nedostatok tvorivého myslenia má však oveľa horšie následky než len to, že sa z nás časom stanú nezáživní suchári. Je dokázané, že ľudia s potlačeným tvorivým potenciálom rýchlejšie mentálne a následne i fyzicky chátrajú. Naopak, všimnime si, ako mlado vyzerajú niektorí kreatívni ľudia aj bez kozmetických úprav. Tvorivosť doslova regeneruje ľudské telo aj myseľ. Človek, ktorý väčšinu času robí to, na čo má chuť, je na tom zdravotne vždy lepšie než ten, kto vynakladá energiu len preto, že musí.
Situácia našťastie nie je nikdy úplne beznádejná. Aj vo veľmi rutinnom prostredí je možné nájsť nájsť spôsob, ako rutinu narušiť. Pomôcť môže všetko, čo je neopozerané, na čo nie sme zvyknutí. Okrem toho na rozvoj tvorivého myslenia existuje množstvo techník.
Rozvoju tvorivosti pomáhajú aj takéto zdanlivé maličkosti:
- nechodiť deň čo deň do práce rovnakou cestou, vystúpiť napríklad skôr z autobusu a prejsť sa,
- zakomponovať do práce aspoň drobné zmeny, prípadne si naplánovať na vyváženie nejakú kreatívnu činnosť na voľný čas,
- po práci si každý deň naplánovať niečo, čo nám urobí radosť (bicyklovanie, posedenie s kamarátkou, pár minút s obľúbenou knižkou),
- vyskúšajme pri varení nejaký nový recept,
- ak máme deti, styk s nimi neredukovať len na "povinné" aktivity, ako je jedenie, umývanie a obliekanie. Mentálne nás osviežia najmä spoločné hry,
- občas treba urobiť niečo spontánne, čo sme dopredu neplánovali,
- zariadenie bytu si občas treba oživiť novou drobnosťou, alebo premiestniť nábytok, ktorý už pridlho stojí na svojom mieste,
- občas si treba namaľovať obrázok (nech je akýkoľvek)
- z plného hrdla si zaspievajme, aj keď iba pri vysávaní.
(Zdroj: SME)