Stavebné právo – zákon o výstavbe
6. 3. 2024
Primárnym podnetom na novelizáciu stavebného práva bola naliehavá požiadavka oddialiť nadchádzajúcu účinnosť zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe v znení neskorších predpisov v súvislosti s nepripravenosťou na spustenie povoľovacích procesov podľa novej legislatívy o výstavbe.
Dochádza k odloženiu účinnosti zákona o výstavbe o jeden rok, t. j. do 1. apríla 2025. Hlavnými dôvodmi sú hlavne nepripravenosť integrácie povoľovacích procesov stavieb, ktoré podliehajú procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, časový sklz pri príprave vykonávacích právnych predpisov, nutnosť opravy vád a chýbajúcich častí právnej úpravy nadväzujúcej na zákon o výstavbe, časový sklz formulárov a digitalizácie konaní vo výstavbe a technického vybavenia, nedostatočné personálne obsadenie Úradu pre územné plánovanie a výstavbu vyškolenými odbornými zamestnancami pre realizáciu preberaného rozsahu povoľovacích konaní. Sekundárnym cieľom v nadväznosti na oddialenie účinnosti zákona o výstavbe bolo aj prispôsobenie režimu zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších a zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o územnom plánovaní“) tak, aby boli aplikovateľné súčasne a nadväzovali na seba do nadobudnutia účinnosti zákona o výstavbe. V neposlednom rade novela zákona smeruje k skráteniu doby prípravy stavieb, najmä doby administratívneho posudzovania vo fáze povoľovania stavieb do nadobudnutia účinnosti zákona o výstavbe. Vzhľadom na dočasnosť a naliehavosť úpravy zákon nemal ambíciu riešiť rozsiahlu novelu platného stavebného zákona, ani zásadným spôsobom upravovať súvisiace predpisy. Cieľom bolo urýchlene vykonať legislatívne úpravy tak, aby sa eliminovalo riziko spustenia nepripravených procesov vo výstavbe a v prechodnej dobe sa v čo najväčšej miere využili existujúce inštitúty stavebného práva, primerane prebrali aplikovateľné inštitúty navrhované zákonom o výstavbe, nenarušil sa priebeh konaní na stavebných úradoch a zároveň aby sa nezaviedla úprava, ktorá by bola v zásadnom rozpore s už schválenými predpismi, ktorých účinnosť sa posúva na 1. apríla 2025. Z hľadiska úpravy stavebného zákona je do nadobudnutia účinnosti zákona o výstavbe najefektívnejším riešením pre zefektívnenie povoľovacích procesov integrácia existujúcich správnych konaní do jedného bez toho, aby sa zasiahlo do pôsobností stavebných úradov a orgánov štátnej správy chrániacich verejné záujmy podľa osobitných predpisov, alebo do práv a oprávnených záujmov účastníkov konania.
K
Koncesie sa zrušia, poslanci zmenu po vete prezidentky opätovne schválili
22. 2. 2023
Koncesionárske poplatky sa zrušia. Hlavným príjmom Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) bude po novom nárokovateľný príspevok zo štátneho rozpočtu.
Zmena pôvodne prešla v pléne Národnej rady (NR) SR ešte v decembri ako súčasť pozmeňujúceho návrhu k novele zákona o dani z osobitnej stavby. Prezidentka SR Zuzana Čaputová novelu následne vetovala, parlament ju však v piatok opätovne schválil.
„Navrhuje sa zrušenie úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS, tzv. koncesionárskych poplatkov, a nahrádza ich nárokovateľným príspevkom zo štátneho rozpočtu v zákonom stanovenej výške, ktorý sa bude každoročne valorizovať o mieru inflácie," vysvetlili autori zmeny. Výber koncesionárskych poplatkov označili za nespravodlivý a neetický, keďže zaväzuje občanov prispievať na verejnoprávne médiá bez ohľadu na to, či ich služby využívajú.
Hlavným príjmom RTVS tak bude nárokovateľný príspevok zo štátneho rozpočtu poskytovaný každoročne na úhradu nákladov na zabezpečenie služby verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania. Ustanovujú sa aj podmienky poskytnutia a použitia príspevku. Príspevok sa bude poskytovať do 31. januára príslušného kalendárneho roka.
Účinnosť má zmena nadobudnúť od 1. júla 2023. Legislatíva ráta aj s prechodnými ustanoveniami.
B
Meď by mohla byť zaujímovou príležitosťou na investovanie
9. 2. 2023
Tento kov sa stal obľúbený pre jeho jedinečné vlastnosti v stavebníctve, infraštruktúre aj obrane.
Možno sa pýtate, prečo by mohla byť práve meď zaujímavou príležitosťou na investovanie. Faktom je, že meď je jednou z najdôležitejších komodít pre všetky možné oblasti: je okrem iného nevyhnutná pre elektrické siete, elektrické vozidlá a aj technológie obnoviteľných zdrojov energie. Úloha medi v hospodárstve je naozaj kľúčová.
Integrovaný záchranný systém
7. 2. 2023
Novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov reaguje na zistenia analýzy súčasného stavu, ktorá bola vypracovaná v rámci Koncepcie organizácie a rozvoja integrovaného záchranného systému do roku 2027 a potreby prispôsobenia legislatívneho prostredia na implementáciu rozvojových a reformných opatrení vyplývajúcich z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
V rámci vypracovaných analýz bolo zistené, že je potrebné posilnenie pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na strategickej úrovni riadenia a koordinácie záchranných zložiek integrovaného záchranného systému, dobudovanie súboru základných záchranných zložiek, ktorého súčasťou musí byť Policajný zbor a záchranná zdravotná služba ako celok, zvýšenie odbornej úrovne jednotlivých zložiek integrovaného záchranného systému rozšírením odbornej prípravy na úseku integrovaného záchranného systému, zavedenie odbornej spôsobilosti na úseku integrovaného záchranného systému ako predpokladu na výkon činnosti operátora koordinačného strediska integrovaného záchranného systému a vytvorenie mechanizmu akreditácie ostatných záchranných zložiek - právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov, ktorí majú v predmete činnosti ochranu života, zdravia, majetku alebo životného prostredia. Predmet úpravy novely zákona zohľadňuje úpravu všetkých spomenutých inštitútov.
Predmetom úpravy sú aj zmeny v posilnení pôsobností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na strategickej úrovni riadenia vo vzťahu k záchranným zložkám, ktorého úlohou bude vypracovanie jasných spoločných metodických postupov v oblasti integrovaného záchranného systému. Tieto metodické postupy jasne určia úlohy záchranných zložiek pri poskytovaní pomoci v tiesni na operačnej a taktickej úrovni.
Začlenenie Policajného zboru medzi základné záchranné zložky integrovaného záchranného systému umožní efektívnejšiu koordináciu týchto zložiek.
Novela zákona umožňuje vybudovať integrované bezpečnostné centrá, ktoré sú významným prvkom reformného úsilia vyplývajúceho z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky v oblasti krízového riadenia. Tieto pracoviská budú jedinečné pracoviská základných záchranných zložiek integrovaného záchranného systému a orgánov krízového riadenia na území kraja.
Významnou snahou zákona je zvýšenie odbornosti aktérov integrovaného záchranného systému, ktorej dosiahnutie sa navrhuje docieliť v dvoch oblastiach. V prvej oblasti sa zavádza inštitút odbornej spôsobilosti na úseku integrovaného záchranného systému, ktorý výrazne zvýši pripravenosť personálu koordinačných stredísk integrovaného záchranného systému na riešenie pomoci v tiesni. Druhá oblasť je vytvorenie mechanizmu akreditácie ostatných záchranných zložiek – právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov, ktorí majú v predmete činnosti ochranu života, zdravia, majetku alebo životného prostredia, aby bola zaistená úroveň ich pripravenosti a kvality poskytovaných služieb. Cieľom akreditácie je výrazné zvýšenie pripravenosti týchto zložiek na riešení pomoci v tiesni v spolupráci so základnými záchrannými zložkami integrovaného záchranného systému.
Novela zákona vytvára tiež legislatívne predpoklady na výrazne zefektívnenie výchovnej a osvetovej činnosti na úseku integrovaného záchranného systému vo vzťahu k verejnosti a tiež stanovenie dlhodobej komunikačnej stratégie prezentovania integrovaného záchranného systému, jeho zložiek a čísel tiesňového volania.
Pri vypracovaní novely zákona sa vychádzalo z poznatkov uplatňovania zákona v praxi, najmä z poznatkov získaných z činnosti záchranných zložiek integrovaného záchranného systému, prevádzky koordinačných stredísk, ako aj z prevádzky čísla tiesňového volania 112 a národných čísiel tiesňového volania a tiež z problémov vyskytujúcich sa pri zabezpečovaní pomoci v tiesni.
K
Akreditácia orgánov posudzovania zhody
7. 2. 2023
Akreditáciu ako systém posudzovania zhody vytvorený na odstránenie technických prekážok obchodu a podporu požadovanej úrovne kvality výrobkov, služieb a ochrany spotrebiteľa majú všetky vyspelé krajiny upravenú osobitnými právnymi predpismi.
Akreditácia sa uskutočňuje v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, právne záväznými aktmi Európskej únie, platnými technickými normami, medzinárodnými normami, európskymi normami a dokumentmi európskych organizácií alebo medzinárodných organizácií združujúcich akreditačné orgány.
Novelou zákona sa zabezpečuje úprava akreditácie v podmienkach Slovenskej republiky tak, aby odrážala aktuálny stav, ako aj zmeny, ktoré priniesla aplikačná prax pri uplatňovaní súčasne platného zákona č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Novela zákona zároveň reaguje na trend vývoja v oblasti poskytovania akreditačných služieb na Slovensku a poskytuje oproti doterajšiemu stavu ucelenejšiu a prehľadnejšiu právnu úpravu zohľadňujúcu dynamický vývoj v oblasti akreditácie.
Nová právna úprava vychádza z potreby upraviť najmä pôsobnosť riadiacich orgánov Slovenskej národnej akreditačnej služby (SNAS) – riaditeľ, dozorná rada a akreditačná rada, ako aj z potreby vytvorenia fondu investícií a rozvoja. SNAS ako verejnoprávna inštitúcia musí hospodáriť na neziskovom základe a poskytovať služby odplatne, čo je v súlade s princípmi európskeho akreditačné systému. Novelou zákona sa tiež precizuje úprava rezervného fondu, správneho konania o akreditácii, ukladania pokút a dochádza k zmene samotnej štruktúry právneho predpisu. Ďalej dochádza napríklad k úprave ustanovení týkajúcich sa žiadosti o akreditačnú službu a jej podávania prostredníctvom informačného systému SNAS. Spresňujú sa ustanovenia týkajúce sa dokumentov vydávaných SNAS. Z dôvodu, že Slovenská republika je členským štátom Európskej únie a má povinnosť byť členom európskych a medzinárodných organizácií združujúcich akreditačné orgány v oblasti akreditácie orgánov posudzovania zhody je vhodné, aby štát znášal náklady spojené s členskými poplatkami a účasťou Slovenskej republiky v týchto organizáciách. Aktívnou účasťou v týchto inštitúciách sa zvyšuje uznávanie SNAS na európskej a medzinárodnej úrovni. Priamo zo zákona je tento príspevok štátu prísne limitovaný, aby nemohol byť použitý na iné ako vyššie uvedené účely.
K