Stavebné právo – zákon o výstavbe
6. 3. 2024
Primárnym podnetom na novelizáciu stavebného práva bola naliehavá požiadavka oddialiť nadchádzajúcu účinnosť zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe v znení neskorších predpisov v súvislosti s nepripravenosťou na spustenie povoľovacích procesov podľa novej legislatívy o výstavbe.
Dochádza k odloženiu účinnosti zákona o výstavbe o jeden rok, t. j. do 1. apríla 2025. Hlavnými dôvodmi sú hlavne nepripravenosť integrácie povoľovacích procesov stavieb, ktoré podliehajú procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, časový sklz pri príprave vykonávacích právnych predpisov, nutnosť opravy vád a chýbajúcich častí právnej úpravy nadväzujúcej na zákon o výstavbe, časový sklz formulárov a digitalizácie konaní vo výstavbe a technického vybavenia, nedostatočné personálne obsadenie Úradu pre územné plánovanie a výstavbu vyškolenými odbornými zamestnancami pre realizáciu preberaného rozsahu povoľovacích konaní. Sekundárnym cieľom v nadväznosti na oddialenie účinnosti zákona o výstavbe bolo aj prispôsobenie režimu zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších a zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o územnom plánovaní“) tak, aby boli aplikovateľné súčasne a nadväzovali na seba do nadobudnutia účinnosti zákona o výstavbe. V neposlednom rade novela zákona smeruje k skráteniu doby prípravy stavieb, najmä doby administratívneho posudzovania vo fáze povoľovania stavieb do nadobudnutia účinnosti zákona o výstavbe. Vzhľadom na dočasnosť a naliehavosť úpravy zákon nemal ambíciu riešiť rozsiahlu novelu platného stavebného zákona, ani zásadným spôsobom upravovať súvisiace predpisy. Cieľom bolo urýchlene vykonať legislatívne úpravy tak, aby sa eliminovalo riziko spustenia nepripravených procesov vo výstavbe a v prechodnej dobe sa v čo najväčšej miere využili existujúce inštitúty stavebného práva, primerane prebrali aplikovateľné inštitúty navrhované zákonom o výstavbe, nenarušil sa priebeh konaní na stavebných úradoch a zároveň aby sa nezaviedla úprava, ktorá by bola v zásadnom rozpore s už schválenými predpismi, ktorých účinnosť sa posúva na 1. apríla 2025. Z hľadiska úpravy stavebného zákona je do nadobudnutia účinnosti zákona o výstavbe najefektívnejším riešením pre zefektívnenie povoľovacích procesov integrácia existujúcich správnych konaní do jedného bez toho, aby sa zasiahlo do pôsobností stavebných úradov a orgánov štátnej správy chrániacich verejné záujmy podľa osobitných predpisov, alebo do práv a oprávnených záujmov účastníkov konania.
K
Obchody budú zatvorené viac ako 15 dní v roku
28. 3. 2017
Slovensko rozšíri existujúci zákaz maloobchodného predaja o ďalšie štátne sviatky a dni pracovného pokoja. Rozhodol o tom dnes zmenou zákona parlament. Po novom budú obchody po podpise zákona prezidentom až na výnimky povinne zatvorené 15 dní v roku a čiastočne aj 24. decembra.
Týmito dňami budú: 1. január, 6. január, Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok počas celého dňa, 1. máj, 8. máj, 5. júl, 29. august, 1. september, 15. september, 1. november, 17. november, 24. december po 12. hodine, 25. december a 26. december. Celkovo mali doteraz zamestnanci v maloobchode voľno 3,5 dňa. Počet týchto dní sa po novom rozšíri. V prípade zatvorenia obchodov počas Veľkonočného pondelka pôvodne poslanci počítali so zatvorením obchodov len do 14. hodiny. Parlament však schválil pozmeňujúci návrh Ľuboša Blahu (Smer-SD) a obchody budú v tento pondelok zatvorené celý deň. Schválením ďalšieho pozmeňujúceho návrhu Mariána Kéryho (Smer-SD) sa upraví maloobchodný predaj aj počas 8. mája a 1. septembra, kedy bude platiť výnimka na predaj kvetov a 1. novembra má tiež platiť výnimka na predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta. Počas sviatkov či dní pracovného pokoja u nás budú môcť mať naďalej otvorené napríklad čerpacie stanice, lekárne či predajcovia suvenírov. Obmedzenie sa nedotkne ani podnikateľov, ktorí nezamestnávajú pracovníkov, ale zákazníkov obsluhujú sami.
zdroj: hnonline.sk
Amerika znižuje rozpočet na rozvojovú pomoc
21. 3. 2017
Podľa návrhu, ktorý americká vláda predložila na rokovanie do Kongresu, by mali prostriedky vynakladané na tzv. mäkké nástroje zahraničnej politiky Spojených štátov amerických klesnúť o viac než tretinu. Presunúť by sa mali do rozpočtovej kapitoly určenej na armádu. A teda na tvrdý nástroj zahraničnej politiky. Vo svojej analýze o tom informoval špecializovaný portál Devex.
Jeden z mnohých argumentov Trumpovho tímu je, že finančné zdroje aj tak nie sú vždy využívané efektívne a neraz končia napríklad na účtoch skorumpovaných úradníkov či miestnych vojenských vodcov. Podobné diskusie sa pritom často objavujú aj v Európe. “Môže to byť otázka života a smrti,” hovorí na margo tejto otázky slovenská humanitárna pracovníčka Mária Sliacka. Ilustruje to na príklade prepravy pomoci do konfliktom postihnutej oblasti. “Predstavte si, že cestujete s kamiónom plným humanitárnej pomoci, zastavíte na check-pointe a ozbrojenci vám povedia, že máte na výber - buď im dáte kus nákladu, alebo vám zastrelia, či zbijú človeka,” vysvetľuje. Zvyšok nákladu sa však k adresátom dostane a reálne im pomôže. Pomoc podľa nej so sebou prirodzene nesie mnohé riziká, pretože nefunguje v ideálnych podmienkach. S inými problémami sa zas stretávajú realizátori rozvojovej spolupráce či projektov obnovy po rôznych katastrofách. Teda dlhodobých projektov, ktoré neraz zahŕňajú výstavbu infraštruktúry. Pri nej sa, podobne ako u nás, objavujú podozrenia na korupciu.
zdroj: hnonline.sk
Spojením dvoch firiem vznikne v Indii telekomunikačný obor
20. 3. 2017
Britská spoločnosť Vodafone Group sa dohodla na spojení svojich indických aktivít s tamojšou firmou Idea Cellular. Vznikne tak najväčší telekomunikačný operátor v Indii. Informuje o tom dnes agentúra Reuters.
Zlúčená skupina bude mať takmer 400 miliónov zákazníkov a viac než tretinový podiel na trhu. Firmy spojením aktivít reagujú na ostrú cenovú vojnu, ktorú rozpútal nový konkurent Reliance. Ten svojou ponukou neobmedzeného volania a lacných dátových služieb prinútil ostatných hráčov na trhu znížiť ceny a zmieriť sa s menšími ziskami. "Zlučovanie aktivít v telekomunikačnom sektore je očakávaný a veľmi vítaný vývoj," uviedla jedna z analytiček poradenskej spoločnosti PwC India. "Pomôže to zabezpečiť prevádzkovú efektivitu a zlepšenú kvalitu služieb pre zákazníkov," dodala.
Vodafone je druhým najväčším mobilným operátorom na svete.
zdroj: hnonline.sk
Kariet postupne ubudne, platiť sa bude viac mobilom
10. 2. 2017
Mobilné platby namiesto plastových kariet, využívanie cloudu na úschovu informácií dát z karty, virtuálne peňaženky a bezkontaktné platby za parkovné a cestovné. To všetko čaká kartový biznis v najbližších rokoch. Zmeny by sa mali udiať už do roku 2020. Aj o týchto trendoch sa rozprávali odborníci na HNacademy Základy kartového biznisu, ktorú organizovalo Združenie pre bankové karty v spolupráci s Hospodárskymi novinami.
„Bezkontaktné platby sa stanú bežnými. Špeciálne karty do autobusov či vlakov zmiznú a všetko zaplatíte cez bežnú platobnú kartu alebo cez mobil,“ tvrdí Peter Géc, senior partner firmy Infinity Consulting. Už dnes funguje podobný systém v londýnskom metre. Bez vyťahovania karty systém zaznamená, kde ste nastúpili a kde vystúpili a stiahne vám z účtu príslušnú sumu. V budúcnosti sa rozšíri aj elektronizácia platieb štátu pri lokálnych daniach, no aj štát bude vyplácať dávky bezhotovostne. „Bezkontaktných platieb určite pribudne, ale hotovosť z obehu úplne nezmizne,“ dodáva Géc. Miešanie kariet Kartový biznis však ovplyvňujú tiež nové regulácie z Európskej únie. Banky, ale aj kartové firmy trápia najmä novinky, ktoré má priniesť smernica o platobných službách, známa pod skratkou PSD2. Tá má začať platiť od začiatku budúceho roka, no má stále veľa otáznikov.
zdroj: hnonline.sk