Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Ak dozrel čas, klebetu nič nezastaví.

Veta, utrúsená v správnom čase pred správnym človekom je účinnejšia ako krabica semtexu.

V boji s klebetou sa nedá zvíťaziť, nanajvýš prežiť.

Otcov zločin alebo trest nemôže nijako poškvrniť syna.

Kto zlému pomáha, ten časom ľutuje.

Z klamstva sa nemôže stať pravda.

Cesta pravdy je jediná, ale lož má tisíc chodníčkov.

Jediný spôsob, ako dosiahnuť, aby vás šéf počúval, je začať hovoriť klebety o jeho žene.

Čo tento svet najviac potrebuje, je epidémia.