Murphy radí
Na čo má človek rozum
Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.
Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?
Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...
(Zrnká úsmevu)
Murphy v parlamente
Zákon hlásnej trúby: Oveľa ľahšie je hlásať, čo majú iní urobiť, ako urobiť, čo hlásajú iní.
Zákon delenia zodpovednosti: Nikdy sa nevie s určitosťou, ktorý politik hovorí pravdu, ale vždy sa vie, kto ponesie zodpovednosť.
Čo je dovolené zvolenému zástupcovi ľudu, nie je dovolené jeho voličovi.
(Murphyho zákonník)
Sláva a peniaze...
Keď si ostatní myslia, že človek je už na konci, až potom musí správne začať pracovať. (Konrad Adenauer)
Výhodou strednej cesty je, že sa z nej dá uhnúť na obe strany. (Ružička)
To, čo sa povedať, sa dá povedať jasne a o čom človek nevie hovoriť, o tom sa musí mlčať. (Ludwig Wittgenstein)
(Myšlienky bez cla)
Murphyho zákonník
Keď si zle zapneš prvý gombík, už sa poriadne nepozapínaš.
Neexistuje zmluva, z ktorej by dobrý advokát neurobil bezcenný zdrap papiera.
Tí, čo to skúsili, tvrdia, že je lepšie byť dobre obesený, ako zle oženený. Asi to bude pravda, lebo druhý raz sa niekto neobesil, zatiaľ čo mnohí sa už druhý raz zle oženili!
(Murphyho zrnká II)