Murphy radí
Život treba žiť
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
(Zrnká úsmevu)
Typy ľudí - VI. večer
Čas schôdzovania rastie kvadraticky s počtom zúčastnených.
Ak bolo na schôdzi niečo schválené, nič to, ešte stále môžeme využiť zákony odkladania.
Kto nevie a nechce sa učiť, je šéfom.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Bezproblémové riadenie - IV. večer
Po určitom čase je každý na takom mieste, na ktoré nemá schopnosti. Na vedúce miesta sa väčšinou dostanú tí, ktorí sú na riadenie najmenej vhodní.
Prílišná iniciatíva je škodlivejšia ako neschopnosť.
Každá organizácia si udržuje určitý počet miest pre neschopných.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Ako sa správajú veci - VIII. večer
Ak sa snažíte posunúť písomný referát šéfovi, ktorý je zvyknutý čerpať informácie počúvaním hlásení, tak mrháte papierom.
Veci sa zlepšujú len preto, aby sa vzápätí mohli neopraviteľne pokaziť.
Ak chcete mať aspoň jeden poldeň v týždni pre seba, tak sa musíte naučiť sebadiscplíne a umeniu povedať nie.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Všeobecné ustanovenia
Neexistuje cesta, po ktorej by sa dala chyba obísť.
Matka príroda je macocha.
Skazené veci vyzerajú vždy lepšie, ako tie neskazené.
(Murphyho zákonník)