Slovensko získalo grant na podporu rozvoja jadrových programov
10. 10. 2024
Projekt NEXT je projekt iniciatívy USA na podporu a zavádzanie jadrových programov. Aktivity programu by mohli prispieť k ďalšiemu rozvoju zavádzania technológií výstavby malých modulárnych reaktorov. Slovensko získalo grant vo výške päť miliónov dolárov (4,55 milióna eur) na podporu aktivít k rozhodnutiu výstavby malých modulárnych reaktorov (SMR) v rámci projektu NEXT.
Ide o projekt iniciatívy USA na podporu a zavádzanie jadrových programov, inovácií a výmenu skúseností prostredníctvom spolupráce s akademickým sektorom. Informovalo o tom ministerstvo hospodárstva. Aktivity programu NEXT by mohli prispieť k ďalšiemu rozvoju zavádzania technológií SMR a ich možnosti umiestnenia v lokalitách bývalých uhoľných elektrární.
Cieľom aktuálneho grantového projektu je pritom financovať aktivity, ktoré povzbudia krajiny k rozhodnutiu výstavby malých modulárnych reaktorov, a vytvoriť kapacity na implementáciu.
Okrem poradenských služieb v oblasti technických a regulačných požiadaviek pre SMR je medzi podporovanými aktivitami aj spolupráca s americkými univerzitami, návšteva amerických jadrových zariadení či príprava stratégií k zavádzaniu SMR, doplnil rezort hospodárstva.
"Dopyt po elektrine bude rásť. Malé modulárne reaktory nemajú nahradiť naše existujúce jadrové zdroje, ktoré bezpečne, spoľahlivo a bez priamych emisií oxidu uhličitého (CO2) pokrývajú väčšinu spotreby na Slovensku. SMR majú byť doplnkom energetického mixu pre energetickú sebestačnosť krajiny v budúcnosti," vysvetľuje generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček.
Strýček doplnil, že: "Grant, ktorý sme získali v medzinárodnej konkurencii, je skvelá správa. Dáva nám možnosti akcelerovať prípravy projektov, ktoré sú dôležité pre úspech našej energetickej transformácie," uzavrel.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Zákon o rodine
27. 7. 2015
Dňa 26. júna 2015 bola schválená v NR SR novela zákona o rodine. Zmeny a doplnenia vychádzajú osobitne z praxe súdov, ako aj úradov práce, sociálnych vecí rodiny. V procese tvorby boli prehodnotené aktuálne procesné predpisy, ako aj predpisy rodinného práva s cieľom identifikovať dôvody rôznych aplikačných problémov, ktoré boli identifikované za roky existencie a platnosti zákona o rodine a iných predpisov.
Súčasťou prípravných prác bolo osobitne hľadanie možností zlepšenia ochrany maloletých tak, aby sa v čo najširšom meradle uplatňovala zásada, podľa ktorej má každé dieťa od narodenia vyrastať v prirodzenom rodinnom prostredí, ako aj možností zlepšenia predchádzania umiestňovania detí do ústavnej starostlivosti v rámcoch rodinného práva, občianskeho práva ako aj v rámcoch sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Vzhľadom na skutočnosť, že právna úprava sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately priamo nadväzuje na zákon o rodine, ako aj na časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúce postupy súdu v starostlivosti o maloletých, museli byť zmeny premietnuté aj v právnej úprave sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Konkrétne ciele novely sú širokospektrálne a ich spoločným menovateľom je riešenie aktuálnych aplikačných problémov, ktoré boli identifikované za roky existencie a platnosti zákona o rodine a iných predpisov v ich vzájomných súvislostiach. Medzi najhlavnejšie zmeny patrí:
• Zakotvenie zásady záujmu dieťaťa – legislatívne a spoločenské povýšenie na kardinálne miesto v systematike zákona o rodine.
• Zjednoznačnenie podmienok práva styku starých rodičov a iných blízkych osôb s dieťaťom v prípadoch, že ide o dieťa nezosobášených rodičov a zrušenie administratívnej prekážky, pre starých rodičov, súrodencov dieťaťa a súrodencov rodičov dieťaťa (strýko, teta) pri splnení podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, ak majú záujem si dieťa nechať zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti.
• Zvýšenie efektu výchovných opatrení v prípade, keď je možné resp. vhodné sanovať rodinu.
• Vhodnejšie a plnohodnotnejšie zakotvenie práva dieťaťa vyjadriť svoj názor.
• Zlepšenie ochrany detí, ktoré sú zverené do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
• Špecifikovanie pravidiel nariadenia ústavnej starostlivosti, ktoré má byť len výnimočným opatrením súdu.
• Zosúladenie podmienky zapierania otcovstva určeného podľa prvej domnienky otcovstva.
• Zavedenie osobitného konania o návrat maloletého dieťaťa, ktoré bolo na územie Slovenskej republiky neoprávnene premiestnené.
• Podpora ochrany detí významným legislatívnym opatrením v Občianskom súdnom poriadku.
• Zdôraznenie v zásadách, na ktorých je budovaný systém sociálnoprávnej ochrany a kurately prednosti rodinného prostredia dieťaťa.
• Zlepšenie situácie v zisťovaní názoru dieťaťa a zlepenie procesu určovania a posudzovania najlepšieho záujmu dieťaťa.
• Zlepšenie podmienok na overenie informácií, že je dieťa vystavené ohrozeniu života, zdravia, neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu.
• Zlepšenie podmienok pre výkon výchovných opatrení, vrátane vyhodnocovania účelu výchovných opatrení.
• Zlepšenie kvality priebežného hodnotenia výkonu náhradnej starostlivosti.
• Podpora možnosti odbornej pomoci na sanáciu rodín.
• Zlepšenie odbornej pomoci náhradným rodičom.
• Zlepšenie situácie v oblasti poskytovania informácii subjektmi pôsobiacimi v oblasti ochrany detí a koordinácie odbornej pomoci deťom.
• Riešenie situácie opakovaných oznámení orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré sa výkonom oprávnení nepreukázali.
• Rozšírenie možnosti zabezpečovania výkonu niektorých opatrení prostredníctvom akreditovaných subjektov.
Uvedený zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2015 okrem niektorých ustanovení, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2016.
Zmena zápisu detí do škôl
27. 7. 2015
Poslednou novelou školského zákona, ktorá nadobudne účinnosť o niekoľko dní, sa zmenil termín konania zápisu detí do prvého ročníka základnej školy.
Pri posudzovaní ich školskej spôsobilosti je aprílový termín zápisu vyhovujúcejší z dôvodu, že časový posun umožní zlepšenie stupňa vývinu dieťaťa, ktorý mu umožňuje úspešné osvojenie školských povinností. Taktiež sa upravila možnosť zákonnému zástupcovi výberu školy na inú ako spádovú školu, a to len vtedy, ak dieťa prijme riaditeľ vybranej školy. Ukladá sa povinnosť príslušnému zastupiteľskému úradu oznámiť ministerstvu školstva vznik zahraničnej školy na území SR, a to z dôvodu evidencie takýchto škôl. Doplnili sa formy osobitného spôsobu plnenia povinnej školskej dochádzky o vzdelávanie žiakov v Európskych školách, ktoré sa vzdelávajú na základe prijatého Dohovoru, ktorým sa definuje štatút Európskych škôl. Z dôvodu zvýšenej migrácie občanov SR sa určujú pravidlá školskej dochádzky žiaka, povinnosti pre zákonného zástupcu alebo plnoletého žiaka v súvislosti so vzdelávaním žiaka v zahraničí. Umožňuje sa spájanie viacerých ročníkov tried prvého stupňa základnej školy, aby týmto školám nehrozil ich zánik z dôvodu výraznejšieho poklesu žiakov na prvom stupni.
Zákon o kultúrno-osvetovej činnosti
27. 7. 2015
Nový zákon o kultúrno-osvetovej činnosti nadobudne účinnosť 1. septembra 2015.
Osvetová činnosť na Slovensku má svoje významné miesto v udržiavaní a rozvoji miestnej a regionálnej kultúry a svojim pôsobením napomáha rozvoj osobnosti človeka a utváranie kultúrneho spôsobu života. Existujúci osvetový systém sa do súčasnej podoby formoval dvesto rokov. V súčasnosti platný osvetový zákon dostatočne nereflektuje prax a túto novú štruktúru vzťahov v oblasti zabezpečovania osvetovej činnosti. Bolo potrebné definovať oblasti pôsobenia, úlohy, povinnosti, verejný záujem pre túto oblasť, jasne stanoviť kompetencie a väzby medzi štátnou, regionálnou a miestnou úrovňou. Vypracovanie nového zákona bolo v záujme rozvoja miestnej a regionálnej kultúry, keďže sieť osvetových zariadení je hybnou silou – centrom regionálnej a miestnej kultúry. Novým zákonom sa zaviedol užšie špecifikovaný pojem kultúrno-osvetová činnosť, ktorý sa bežne používa v súčasnej kultúrno-spoločenskej a výchovno-vzdelávacej praxi. Nový zákon definuje kultúrno-osvetové zariadenia podľa ich územnej pôsobnosti, definuje ich činnosť a určuje povinnosť samosprávneho kraja určiť jedno kultúrno-osvetové zariadenie, ktoré bude vykonávať metodickú podporu všetkým ostatným kultúrno-osvetovým zariadeniam vo svojej územnej pôsobnosti. Nový zákon o kultúrno-osvetovej činnosti taktiež vymedzuje kompetencie a povinnosti jednotlivých článkov v štruktúre podľa ich územnej pôsobnosti. Zavádza sa aj evidencia v oblasti kultúrno-osvetovej činnosti na krajskej a celoslovenskej úrovni. Cieľom vedenia takejto evidencie je mapovanie kultúrno-osvetových zariadení, hvezdární a planetárií a jednotlivcov a kolektívov z oblasti záujmovej umeleckej činnosti a neprofesionálnej umeleckej tvorby, ktorí aktívne participujú na rozvoji miestnej a regionálnej kultúry.
Výchova a vzdelávanie po zmene zákona
27. 7. 2015
Novela zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) nadobudne účinnosť 1. septembra 2015, 31. augusta 2015, 1. januára 2016 a 1. septembra 2016.
Novela zákona bola vypracovaná na základe podnetov z praxe a novelizačné zmeny boli prerokované so zástupcami stavovských a profesijných organizácií. Umožňuje základným školám a gymnáziám využiť vzdelávacie štandardy ako učebné osnovy povinného vyučovacieho predmetu školského vzdelávacieho programu, ktorého časová dotácia sa nezvyšuje alebo sa zvyšuje bez rozšírenia obsahu, a to vzhľadom na ich obsah a štruktúru. To platí aj pre povinné vyučovacie predmety všeobecného vzdelávania pre stredné odborné školy a konzervatóriá a kurzov pre jazykové školy. V prípade materských škôl bude možné využiť vzdelávacie štandardy jednotlivých vzdelávacích oblastí ako učebné osnovy školského vzdelávacieho programu. Učebnými osnovami odborných predmetov ako súčasťou školského vzdelávacieho programu, budú v systéme duálneho vzdelávania vzorové učebné osnovy s cieľom zjednotiť rozsah a obsah praktického vyučovania v jednotlivých študijných odboroch a učebných odboroch stredných odborných škôl. Ide tak o výrazné zníženie administratívnej záťaže učiteľov, ak škola prevezme vzdelávacie štandardy štátneho vzdelávacieho programu ako učebné osnovy do svojho školského vzdelávacieho programu. Školám sa naďalej ponecháva možnosť tvorby vlastných učebných osnov jednotlivých učebných predmetov.