Murphy radí
Murphyho inzeráty
Stratila sa mi žena. Zn.: Kto ju nájde a privedie mi ju, tomu rozbijem hubu.
Výhodne vymením falošnú päťstokorunáčku za dve pravé dvestokorunáčky. Zn.: Berte, kým je v akcii!
Vymením vysávač za demižón vína. Zn.: Z titulu rozvodu som prestal vysávať a začal nasávať.
(Murphyho zrnká II)
Nevytesané pravdy - I. večer
Nechoďte hlavou proti múru! Postavte sa vždy tak, aby si ju otrieskali iní.
Čas potrebný na uvedenie vecí do pôvodného stavu je nepriamo úmerný času, potrebnému na jej poškodenie.
Ak sa zdá, že sa nám začína dariť, určite sme niečo prehliadli.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Bezproblémové riadenie - IV. večer
Dobrý vedúci rozhodne aj z malého množstva údajov.
V každej organizácii sa vždy nájde niekto, kto dobre pozná pozadie jej fungovania.
Snažte sa, aby z vašej reči vyžarovala úcta k nadriadeným a pri vyjadrovaní svojich názorov používajte len známe a už akceptované fakty.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Ako si komplikovať život - II. večer
Ak pokus vyjde hneď na prvý raz, niekde sa stala chyba.
Vždy treba obetovať niečo čo chceme, kvôli niečomu, čo chceme viac.
Ľubovoľné novovyvinuté zariadenie musí obsahovať aspoň jednu súčiastku, ktorá je zastaralá, dve, ktoré nie je možné zaobstarať a tri, ktoré sú ešte len vo vývoji.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Oheň a voda
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)