Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.

V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.

Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.

Hlúposť je takmer všemocnou silou.

Tí, čo majú, nikdy nedávajú. Tí, čo dávajú, nikdy nebudú mať.

V podnikaní priatelia neexistujú – sú len veritelia a dlžníci.

Ak sa už silou - mocou chcete cez niečo prebíjať, tak radšej cez betónový múr ako cez klebetu.

Cesta k úplnej pravde vedie cez nekonečné množstvo približných právd.

To, že s pravdou najďalej zájdeš, ešte nezaručuje, že vás po ceste nepredbehne rad klamárov.

Maslový chlieb padne na koberec vždy natretou stranou.

To, že viete, na koho zvalíte vinu, problém nevyrieši, ale človeku to náramne pomôže.

O vašom mieste pod Slnkom bude rozhodovať len a len to, akú veľkú informáciu budete mať. V živote prestane platiť: „Nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa“ a začne platiť nové: „Nie je dôležité zvíťaziť, ale byť prvý!