Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Vždy, keď už poznáte odpovede na všetky otázky, vymenia otázky.

Svet je plný prekvapení a väčšina z nich je nepríjemná.

Čím viac vecí vlastníš, tým viac si nimi vlastnený.

Ak aj máte veľa záujmov, tak naozaj vynikajúci môžete byť iba v jednom z nich.

Ak predstierate, že ste iný ako ste v skutočnosti, tak kvôli divadlu vám nezostane čas na odstránenie toho, čo práve divadielkom zakrývate.

Ak nechcete žiť vo včerajšku, tak sa musíte vedieť rozlúčiť nielen so včerajšími neúspechmi, ale aj so včerajšími úspechmi.

Keď tlačíte na pílu, reže nakrivo. Zato, keď ju necháte na pokoji, tak potvora jedna, nereže vôbec.

To, čo si najviac želáte, k vám nikdy nepríde. To druhé, naopak, príde samo.

Obísť problém sa nedá bez toho, aby ste nezakopli. Zakopnete vždy v okamihu, keď to najmenej očakávate.