Murphy radí
Všeobecné ustanovenia
Matka príroda je macocha.
Človek musí vždy robiť viac vecí naraz a vždy sa najskôr pustí do takej, ktorá sa potom ukáže byť plne zbytočnou.
Nevŕtajte do vecí – pokazia sa aj samy!
(Murphyho zákonník)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Umenie nie je upútať na seba pozornosť, ale vyhnúť sa následkom.
Veľké oči vedú k prázdnemu žalúdku.
Lož má ešte kratšie nohy ako krtko.
(Murphyho zákony v bájkach)
Bezproblémové riadenie - IV. večer
Prvým mýtom je, že nejaké riadenie vôbec existuje.
Nikdy neposudzuje ako zlomyseľnosť to, čo môže spokojne byť aj hlúposťou.
Po určitom čase je každý na takom mieste, na ktoré nemá schopnosti. Na vedúce miesta sa väčšinou dostanú tí, ktorí sú na riadenie najmenej vhodní.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Kde končí pozemská púť
Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)
Život treba žiť
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Aké je smutné utešovať sa myšlienkou, že iní sú na tom horšie (Wilde)
(Zrnká úsmevu)