Sídla a obvody súdov
16. 11. 2022
Novela zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré predstavuje revíziu reformy súdnej mapy schválenej parlamentom, a to zákonom č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Novela zákona nadväzuje na výstupy interného auditu pripravenosti rezortu spravodlivosti na implementáciu parlamentom schválenej reformy súdnej mapy a odborných diskusií prebiehajúcich nie len v rámci rezortu spravodlivosti.
Ministerstvo spravodlivosti vykonalo v nadväznosti na schválenú reformu súdnej mapy sériu intenzívnych odborných diskusií so všetkými aktérmi zapojenými do procesu jej implementácie, a to s predsedami dotknutých súdov vrátane poverených predsedov správnych súdov, predsedami najvyšších súdov, správou súdov, stavovskými organizáciami sudcov, Súdnou radou Slovenskej republiky, Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, Ministerstvom financií Slovenskej republiky a odborným tímom Úradu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a odolnosti.
Zistenia interného auditu a výsledky diskusií, ktoré sú východiskom pre formovanie obsahu novely zákona:
1. aktuálna personálna situácia na zriaďovaných správnych súdov aj jej očakávaný vývoj k pôvodnému termínu implementácie reformy súdnej mapy (1. január 2023) nevytvára predpoklad pre bezproblémový začiatok činnosti správnych súdov, pretože má dôjsť k presunu takmer 10000 „živých“ súdnych spisov v agende správneho súdnictva z krajských súdov na správne súdy, ktoré k 1. januáru 2023 nebudú disponovať aspoň minimálnym potrebným počtom sudcov pre zvládnutie tejto záťaže, berúc pritom do úvahy aj spustenie nového nápadu vecí,
2. organizačno-technické zabezpečenie zriadenia štyroch bratislavských mestských súdov si vyžaduje, vzhľadom na pomernú komplikovanosť parlamentom schváleného riešenia usporiadania prvostupňových súdov v hlavnom meste Bratislava, dlhšie obdobie pre riadnu implementáciu; situáciu komplikuje aj pilotná účasť rezortu spravodlivosti pri zavádzaní nového ekonomického informačného systému v gescii rezortu financií,
3. schválená právna úprava so sebou prináša isté riziká spojené s procedúrou tvorby rozvrhov práce súdov dotknutých reformou súdnej mapy, ktorú sú dôsledkom absencie jednoznačnej zákonnej úpravy, ako aj riziká spojené s prekladaním sudcov pri zmenách v sústave súdov; oba tieto aspekty môžu negatívne ovplyvňovať posudzovanie otázok spojených s inštitútom zákonného sudcu,
4. vzhľadom na to, že reforma súdnej mapy predstavuje jeden logický celok, ktorého jednotlivé prvky sú navzájom podmienené, nefunkčnosť niektorého z jej prvkov môže negatívne ovplyvniť implementáciu zvyšných prvokov; je dôležité túto skutočnosť mať na pamäti a vnímať reformu súdnej mapy ako jeden celok pri koncipovaní návrhov na jej revíziu,
5. je dôležité, aby reforma súdnej mapy bola implementované v relatívne stabilnom justičnom prostredí, čomu súčasný stav v úplnosti nezodpovedá.
K
Ekonomická unverzita v Bratislave zrejme vypadne z elity
10. 6. 2009
Ekonomická univerzita v Bratislave zrejme od septembra vypadne z elitnej skupiny škôl. Medzi bežné vysoké školy navrhla zaradiť najväčšiu a najstaršiu ekonomickú školu na Slovensku Akreditačná komisia.
Škola
nesplnila zo šiestich kritérií jediné - v porovnaní s počtom pedagógov mala
priveľa študentov.
Preradenie ešte musí podpísať minister školstva. Má na to nasledujúce dva mesiace. K výsledku akreditácie sa univerzita vyjadrí
až po doručení rozhodnutia o preradení.
Preradenie sa priamo nedotkne terajších študentov
navštevujúcich univerzitu. Dopad rozhodnutia bude v tom, že v budúcnosti škola
dostane od štátu menej peňazí ako v prípade, že by ostala univerzitou.
Vypadnutie z univerzitnej elity hrozí tiež Žilinskej
univerzite, ktorá nesplnila rovnakú podmienku - pomer študentov a pedagógov.
Medzi univerzity sa definitívne prebojovala Univerzita
veterinárneho lekárstva v Košiciach. Cez sito prešla aj Technická univerzita vo
Zvolene.
Pri hodnotení škôl komisia zohľadňuje úroveň výskumnej
činnosti, objem financií získaných pomocou grantov či počet absolventov
doktorandského štúdia a ich výskumné výsledky.
Najvyššie postavené školy - univerzity - môžu počítať
s väčším množstvom peňazí od štátu, majú však obmedzený počet externistov.
Najnižšie postavené - odborné vysoké školy - môžu zase udeľovať len bakalársky
titul.
V slovenských cestovných pasoch pribudnú otlačky dvoch prstov
10. 6. 2009
Od 22. júna pribudnú k biometrickým snímkam tváre v slovenských cestovných pasoch aj odtlačky prstov.
v\:* {behavior:url(#default#VML);}
o\:* {behavior:url(#default#VML);}
w\:* {behavior:url(#default#VML);}
.shape {behavior:url(#default#VML);}O zavedení nového bezpečnostného prvku proti
zneužívaniu dokladov, informovala hovorkyňa policajného prezídia. Pasy s jedným biometrickým údajom sa na
Slovensku začali vydávať vlani.
Novinka sa nebude vzťahovať na deti vo veku do 12 rokov a na ľudí,
ktorým odtlačky nemožno odňať. Do pasov
vydaných pred 22. júnom nebude technicky možné
druhý biometrický údaj doplniť.
Poplatok za vydanie cestovného pasu ostane bez zmeny. Za vydanie dokladu v
termíne do 30 dní zaplatí záujemca starší ako 13 rokov 33 €, za zrýchlené
vydanie v priebehu dvoch dní sa uhrádza 132 €. Poplatok pre mladších žiadateľov
je maximálne 52 €.
Pasy s biometrickými údajmi vyžaduje Európska únia a boli aj jednou z
podmienok pre zrušenie víz do Spojených štátov. Nové metódy umožňujú jednoznačnú identifikáciu cestujúceho.
Lekárom pokuty z jazykového zákona nehrozia
9. 6. 2009
Lekárom a pracovníkom zdravotníckych a sociálnych zariadení za nedodržiavanie jazykového zákona nebudú hroziť pokuty.
Zavedenie sankcií
od 100 do 5000 € by mal počas nasledujúcej schôdze schváliť
parlament. Dnes však jeho kultúrny
výbor prijal niekoľko výnimiek. Od augusta má novela zaviesť napríklad povinnosť hovoriť na úradoch a v médiách po
slovensky.
Spod sankcie bola vyňatá
komunikácia medzi lekárom a pacientom v zariadeniach zdravotníckych a
sociálnych. Aj v týchto inštitúciách by však slovenčina mala byť povinnou a iný
jazyk sa má používať až vtedy, ak ňou pacient nehovorí.
Už počas prípravy zákona prijalo
ministerstvo výnimku pre Čechov, aby
mohli naďalej so slovenskými úradmi komunikovať vo svojej materčine. Od
zavedenia sankcií však ministerstvo neustúpi.
Zdravotné poisťovne a fajčiari
8. 6. 2009
Zdravotné poisťovne v USA. Kanade a Veľkej Británii vlastnia podľa denníka Scientific American akcie tabakových spoločností za 4,5 miliardy dolárov.
Podľa štúdie lekárov z amerického Harvardu
kúpou týchto akcií našli zdravotné poisťovne spôsob, ako zarábať na dvakrát -
na cigaretách i na poistnom. Vyššie poistné požadujú od fajčiarov a zároveň
zarábajú aj na zisku tabakových firiem. Napriek tomu, že náklady zdravotných
poisťovní na fajčiara sú o 230 dolárov ročne vyššie ako na nefajčiara, fajčiari
sa dožívajú priemerne o desať rokov menej. Ak ochorejú na rakovinu pľúc,
choroba má zvyčajne rýchly priebeh. Poisťovne nemusia platiť dlhú a drahú
liečbu ani výdavky na liečenie starých ľudí, ktoré sú vyššie ako náklady na
liečbu fajčiarov. Najväčším tabakovým investorom je 160-ročná britská poisťovňa Prudentila company.
Nasleduje ju kanadská poisťovňa Sun Life Financial. Významné podiely v
tabakových firmách má podľa štúdie
celkovo sedem zdravotných poisťovní.
Takéto
prepojenie spoločností, ktoré sa zaoberajú zdravím a tabakových firiem
nie je podľa autorov dobré. Vlastníci
akcií ťažko budú mať záujem pripojiť sa k protitabakovej koalícii alebo
podporovať protitabakovú legislatívu.