Murphy radí
Život je obchod
V živote si človek svoju budúcnosť musí vybrať sám – a je to výber so zaviazanými očami z deravého klobúka. Napriek tomu, čas od času to vyjde...
Dobrý nápad je hodný groš. Za zlý nápad sa, bohužiaľ, platí oveľa viac To vie každý. Čo však vie málokto, je rozpoznať dobrý nápad od zlého. Na to existujú len dve metódy: metóda dobrého nosa a metód pokusov a omylov. Tá prvá je výsadou pár vyvolených, no a druhá zostala pre všetkých ostatných.
Nie každý môže byť Rockefeller, ale každý to môže aspoň skúsiť.
(Zrnká úsmevu)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
O čo bezpečnejšie miesto, o to rýchlejšie vás oberú.
Ani tá najlepšia lesť nefunguje naveky.
Veľké oči vedú k prázdnemu žalúdku.
(Murphyho zákony v bájkach)
Odvaha tárať
Bohovia síce medzi sebou vedú vojny, ale sami v nich nebojujú – na to majú ľudí.
Optimista sa nemôže nikdy príjemne prekvapiť.
Ak lekár určí diagnózu, to ešte neznamená, že ju vie aj liečiť.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Typy ľudí - VI. večer
Fakt je, že posledné slovo má ten, kto najviac vykrikuje.
Ak riešenie problému vyžaduje zvolanie väčšieho počtu porád, potom sa tieto porady nakoniec stanú dôležitejšími, ako problém.
Odkladanie vylučuje nudu. Ten, kto všetko odkladá, nemá nikdy pocit, že nemá čo robiť.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Dobrá rada stojí groš
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
S gordickým uzlom sa trápili mnohí – a nič. Až prišiel jeden, ktorý si nelámal hlavu hlúposťami a problém rozpletenia uzla zmietol zo sveta jednou ranou dobre nabrúseného meča. Zdá sa, že keby viacerí nasledovali jeho príklad, bol by život oveľa jednoduchší.
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
(Zrnká úsmevu)