Rusko smeruje do vynútenej platobnej neschopnosti. Západ mu blokuje platby
27. 6. 2022
Ruská federácia smeruje k vynútenej platobnej neschopnosti, do nedeľného večera má totiž zaplatiť zhruba sto miliónov dolárov ako úroky zo zahraničných dlhopisov. Peniaze na zaplatenie síce má, západné krajiny jej ale kvôli invázii ruských vojsk na Ukrajinu platbu nechcú umožniť. Informuje o tom web britských novín Financial Times.
Moskva už dala v minulosti opakovane najavo, že platobnú neschopnosť neuzná, pretože peniaze má. Ak by Rusko nezaplatilo, ocitlo by sa prvýkrát od boľševickej revolúcie spred viac ako sto rokov v platobnej neschopnosti pri záväzkoch voči zahraničí.
Termín splatnosti úrokov bol pred mesiacom, v nedeľu večer končí 30-dňová lehota, ktorú Rusko ešte malo na vyrovnanie záväzkov. Ide o bežnú prax - ak dlžník nezaplatí podľa stanovenej dohody, začína 30-dňová ochranná lehota, kedy ešte môže dojednať nápravu.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Marihuana môže spôsobiť schizofréniu
28. 2. 2010
Zo štúdie austrálskych vedcov vyplýva, že u ľudí, ktorí po prvý raz vyskúšali marihuanu ako 15-roční, je dvojnásobne vyššie riziko vzniku psychóz vrátane schizofrénie, ako u tých, ktorí túto drogu nikdy neužili. Čím dlhšie ľudia marihuanu užívajú, tým pravdepodobnejšie je, že zažijú halucinácie, bludy alebo budú trpieť psychózou.
Štúdia, ktorú viedol John McGrath z austrálskej University of Queensland vznikla na základe prieskumu medzi 3 801 ľuďmi s priemerným vekom 20,1 roka. Asi 17,7 % zúčastnených priznalo, že užíva marihuanu tri a menej rokov, 16,2 % štyri až päť rokov a 14,3 % šesť a viac rokov. U 65 respondentov diagnostikovali Psychózy ako schizofrénia diagnostikovali u 65 % respondentov a 233 respondentov malo aspoň raz halucinácie.
Vzťah medzi psychózami a marihuanou je podľa vedcov zložitý. Ľudia, náchylnejší k vzniku psychóz totiž s väčšou pravdepodobnosťou začali s užívaním marihuany, čo následne prispelo k zvýšenému riziku psychotickej poruchy.
Pitná voda z vodovodu
25. 2. 2010
Vo verejnom vodovode kvalitu pitnej vody testujú prevádzkovatelia. Vzorky odoberajú z vodných zdrojov, z vodojemov, častí vodovodného systému aj zo spotrebiska, teda z kohútika. Tieto vzorky potom vyšetrujú regionálne úrady verejného zdravotníctva. Výsledky z veľkých vodovodov nad päťtisíc zásobovaných obyvateľov sa sumarizujú. Raz za tri roky sa posielajú do Európskej komisie. Vodu na základe podnetov pri podozrení zo zhoršenia kvality vody alebo na základe objednávok z novovybudovaných častí siete testuje i orgán verejného zdravotníctva.
Toto testovanie sa robí v rôznej frekvencii podľa ukazovateľov - napríklad chlór sa stanovuje denne. Vzorky na monitoring v sledovaných miestach sa odoberajú spravidla raz-dvakrát ročne. Sleduje sa vyše osemdesiat ukazovateľov - mikrobiologických a biologických, fyzikálno-chemických a rádiologických. Bežne sa vyšetruje asi tridsať ukazovateľov.
Ak sa zistí prekročenie limitov určených vládou, spravidla sa urobí kontrolný odber, ktorý vylúči chybu v odbere alebo v analýze. V prípade pretrvávajúceho problému môže byť vydaný zákaz používať vodu na pitné účely.
Prevádzkovateľ vodovodu má právo požiadať o povolenie výnimky. Musí však preukázať, že časovo obmedzené používanie takejto vody nespôsobí poruchy zdravia. Výnimky sa udeľujú na obdobie troch rokov, s možnosťou predĺženia o ďalšie tri roky, za ten čas musí prevádzkovateľ nedostatok odstrániť.
Výnimku nemá Bratislavský vodovod. Bratislava má najväčšie vodné zdroje na Slovensku. Samotné Ostrovné lúčky - Mokraď pri Čunove by mohli zásobovať takmer celé západné Slovensko. Bratislavská voda čerpá i z ďalších vodných zdrojov, ako sú ostrov Sihoť, Kapitulské pole, Sedláčkov ostrov. Bratislavská voda je vysoko kvalitná. Vzhľadom na rozsah vodovodnej siete sa však zabezpečuje chlórovaním - plynným chlórom a chlórdioxidom.
Zdrojom kliešťovej encefalitídy sa môže stať aj mlieko
24. 2. 2010
Zdrojom nebezpečného ochorenia - kliešťovej encefalitídy, sa môžu stať nielen kliešte, ale aj konzumácia infikovaného a nedostatočne tepelne upraveného ovčieho, kozieho či kravského mlieka. Za najrizikovejšie sa považuje práve kozie mlieko. Toto riziko s príchodom jarných mesiacov stúpa, keďže v marci sa začína sezóna zvýšeného výskytu kliešťov.
Na Slovensku má výskyt kliešťovej encefalitídy dlhodobo stúpajúci trend. Chorobnosť na stotisíc obyvateľov od roku 1980 stúpla z 0,4 na hodnotu 1,9 v roku 1996. Od roku 1996 chorobnosť kolíše v rozmedzí od 1 do 1,5. K prvým pozorovaniam dochádza už po druhej svetovej vojne. V okrese Rožňava bola v roku 1951 zaznamenaná epidémia, ktorá vznikla po konzumácii kravského mlieka miešaného s kozím. Približne 300 ľudí bolo hospitalizovaných, infikovaných bolo približne 660 ľudí. Po tejto epidémii sa na Slovensku rozbehlo monitorovanie výskytu kliešťov, ale aj samotného ochorenia – kliešťovej encefalitídy.
Kliešťová encefalitída je medzinárodným zdravotníckym problémom. Účinná liečba je doteraz neznáma. Preto je dôležitá najmä pasívna a aktívna prevencia. Pasívnou je používanie repelentov či priliehavého oblečenia a pokrývky hlavy pri návštevách oblastí s výskytom kliešťov. Aktívnou prevenciou je očkovanie, ktoré pozostáva z podávania troch dávok vakcín, ktoré sa očkujú v rozmedzí 0-3-12 mesiacov. Keďže kliešte prežívajú po celý rok, s očkovaním je možné začať kedykoľvek.
Obnova trate z Bratislavy do Košíc
23. 2. 2010
Od marca sa predĺži jazda vlakom na hlavnom ťahu medzi Bratislavou a Žilinou. Dôvodom je rekonštrukcia úseku medzi Novým Mestom nad Váhom a Púchovom, ktorú využíva aj väčšina rýchlikov smerujúcich na východ krajiny. ČTK dnes o tom informoval hovorca Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK).
Cesta vlakom z Bratislavy do Košíc v InterCity vlakoch sa od 7. marca sa spomalí o 12 až 19 minút a potrvá viac ako päť hodín. O takmer štvrťhodinu sa na tejto tratí predĺži cestovanie v rýchlikoch. Vlaky budú počas modernizácie jedného z najvyťaženejších železničných koridorov jazdiť na viacerých úsekoch len po jednej koľaji.
Niektoré osobné vlaky pre rekonštrukciu nebudú premávať. Nahradí ich autobusová doprava, ktorú bude zabezpečovať a koordinovať ZSSK.
S modernizáciou tratí železnice začali v roku 1999. Cieľom by malo byť zrýchlenie dopravy. Vlaky na väčšine úsekov môžu v súčasnosti premávať maximálnou rýchlosťou 120 km za hodinu, výnimočne 140 km za hodinu. Rýchlejšie môžu jazdiť na rekonštruovaných úsekoch. Na modernizáciu sa do polovice februára minulo viac ako 650 miliónov eur, časť nákladov prefinancovala Európska únia.