Rozhodovanie o cestovných povoleniach
3. 4. 2024
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, by sa mala ustanoviť aj kompetencia Ministerstva vnútra SR na rozhodovanie o cestovných povoleniach a v tejto súvislosti sa rozširujú údaje v informačných systémoch Policajného zboru.
Návrh zákona rieši aj požiadavky aplikačnej praxe, kde okrem iného ustanovuje príslušnosť Ministerstva vnútra SR na uznávanie cestovných dokladov iných štátov sveta, ukladá povinnosť štátnym príslušníkom tretích krajín preukázať sa pri vycestovaní z územia Slovenskej republiky platným cestovným dokladom rovnako ako pri vstupe na naše územie, navrhujú sa nové dôvody na neudelenie národného víza a zavádza sa možnosť podať žiadosť o udelenie národného víza aj prostredníctvom externého poskytovateľa služieb, ktorého určí Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
K
Voľne žijúce živočíchy
5. 11. 2018
Predmetom novely zákona o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu účinnej od 1. 1. 2019 s nimi je viacero zmien v oblasti preukazovania pôvodu a spôsobu nadobudnutia, vedenia evidencie, nezameniteľného označovania exemplárov, preplácania DNA testov, či správneho konania, ktorých potrebu preukázala aplikačná prax.
Novela zákona prináša zjednodušenie vykonávania až upustenie od viacerých povinností vo vzťahu k držiteľom exemplárov, čo pre nich predstavuje zníženie administratívnej záťaže. Medzi tieto novinky patrí napr. zrušenie vykonávania dohľadu nad nezameniteľným označovaním exemplárov vybraných druhov prostredníctvom okresných úradov, zrušenie vydávania preukazov o pôvode a potvrdení o registrácii vybraných exemplárov druhov zaradených do prílohy B a C, či úprava náležitostí žiadosti o udelenie výnimky zo zákazu komerčných činností.
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky povinné potvrdiť legálnosť a pôvod exemplárov pochádzajúcich zo Slovenskej republiky, ktoré sa majú vyviezť cez iný členský štát Európskej únie. Doterajší spôsob splnenia tejto povinnosti prostredníctvom výkonu štátneho dozoru je nevyhovujúci z dôvodu nemožnosti dodržania stanovenej lehoty, preto sa novelou zákona stáva vykonateľný.
Pomôže Bill Gates aj baniam na Slovensku?
22. 10. 2018
Jeho majetok je takmer 100 miliárd dolárov. Bill Gates je zakladateľ Microsoftu a jeden z najznámejších ľudí sveta. V čase, keď nerovnosť medzi bohatými a chudobnými patrí medzi najdiskutovanejšie témy politických a ekonomických debát, Gates ďalej pokračuje vo filantropickej činnosti a zaujíma sa o osud sveta.
Americký miliardár je práve na návšteve Európy a dnes sa stretol aj so slovenským podpredsedom Európskej komisie pre Energetickú úniu Marošom Šefčovičom. "Hlavným cieľom stretnutia bolo hľadať ďalšie možnosti spolupráce. Podobne, ako keď sme v stredu podpísali memorandum, na základe ktorého spoločne investujeme 100 miliónov do projektov, ktoré sa koncentrujú do piatich hlavných oblastí. Sú to výroba a skladovanie elektriny, poľnohospodárstvo z hľadiska znižovanie emisií CO2, výroba najmä plastov, ocele a cementu a ako ich produkovať čistejším spôsobom, doprava a vyššia energetická efektívnosť budov,“ povedal Šefčovič. "Energetický biznis sa musí zmeniť a je to príležitosť,“ povedal Bill Gates pre Pravdu a agentúru TASR v Bruseli. Na návšteve Európy sa podľa vlastných slov snaží hľadať nové myšlienky. Gates investoval do výroby batérií. Tieto projekty však zatiaľ z finančného hľadiska neboli veľmi úspešné. Podľa Šefčoviča sa Gates zaujíma o batérie a projekt batériovej aliancie, ktorý bol pred dvoma týždňami oznámený na Tatra summite GLOBSECU. "Gates chcel aj viac informácií o uhoľných regiónoch. Vysvetlil som mu filozofiu, ako im chceme pomáhať, aké nové možnosti ekonomického rozvoja predstavujú a ako na to získať financie. Dohodli sme sa, že v tejto oblasti by mohla pomôcť Gatesova nadácia,“ uviedol Šefčovič. "Určite by sa to mohlo týkať aj Slovenska. Sme momentálne vo fáze príprav projektov. Diskutujeme s Trenčianskym samosprávnym krajom, hornou Nitrou. Dúfam, že najneskôr na jar budeme mať zoznam projektov, ktorým budeme môcť pomôcť na európskej úrovni a spoločne budeme hľadať ich financovanie,“ pripomenul eurokomisár. Región hornej Nitry dlhodobo rieši problém útlmu baníctva, keď ťažba uhlia jednoznačne klesá, potrebuje dotácie a spôsobuje environmentálnu záťaž. Zároveň je energia vyrobená čistými technológiami stále lacnejšia.
(Zdroj: spravy.pravda.sk)
Od novembra pribudnú na bratislavskom letisku tri nové linky
16. 10. 2018
Na bratislavskom Letisku M. R. Štefánika pribudnú od novembra linky do Kyjeva-Borispiľu a Ľvova na Ukrajine a do Marakéša v Maroku. Počas V. ročníka Dní otvorených dverí (DOD), ktoré sa konali na letisku tento víkend, to uviedla pre médiá jeho hovorkyňa Veronika Ševčíková.
Na podujatí, ktoré sa uskutočnilo pár dní pred 100. výročím vzniku československého letectva, bolo 1300 registrovaných návštevníkov. Podľa Ševčíkovej slov každá letecká spoločnosť má vlastné prieskumy trhu, na základe ktorých otvára linky. V letnom letovom poriadku bratislavského letiska pribudlo 9 liniek. Letisko očakáva, že tento rok vybaví 2,2 milióna cestujúcich. „Je to historicky najvyšší počet cestujúcich, ktorí prešli letiskom od jeho vzniku v roku 1951,“ konštatovala. Najviac cestujúcich v rámci pravidelných liniek smeruje do Londýna, Dublinu, Moskvy, Milána a Bruselu. V dovolenkovej sezóne sú silnými destináciami Turecko, Egypt, Taliansko a Grécko.
Zákaz vyhadzovania potravín je bližšie
1. 10. 2018
Priemerný Slovák vyhodí priemerne 111 kilogramov jedla ročne. Najčastejšie vyhadzujeme chlieb, pečivo či varené jedlo. „Reštaurácie a supermarkety budú povinné potraviny ďalej využiť, napríklad darovať charite bezchybné potraviny,“ uvádza sa v dokumente, ktorý je súčasťou stratégie Zelenšie Slovensko. Obmedzenie produkcie potravinového odpadu z dielne ministerstva životného prostredia nedávno prešlo medzirezortným pripomienkovým konaním.
Produkcia potravinového odpadu v niektorých krajinách je na minimálnej úrovni. Francúzsko je prvou krajinou, ktorá zaviedla do praxe zákon týkajúci sa obmedzenia potravinového odpadu. Vážnosť témy nie je cudzia ani Nemcom, Japoncom či Švédom. Jedlo sa síce stráca v celom dodávateľskom reťazci, no vyše 50 percent vyhadzujú koneční spotrebitelia. Pozitívne preto možno hodnotiť fakt, že plytvanie potravinami čoraz viac prekáža i Slovákom. Zamrazovanie, kompostovanie, recyklácia, zaváranie či sušenie ovocia a zeleniny sú najčastejšími spôsobmi, ktorými sa snažia bojovať proti nadbytočnej produkcii potravín vo svojich domácnostiach.